Venózny tromboembolizmus predstavuje mimoriadne závažné a časté kardiovaskulárne ochorenie. Vzhľadom na svoju variabilitu, ale hlavne nešpecificitu príznakov zostáva často nerozpoznaný a aj keď naň myslíme, je často pre lekára diagnostickou výzvou. Základným laboratórnym vyšetrením v diagnostike tromboembólie je stanovenie D-dimérov. Pri negatívnom výsledku, za použitia vhodnej metodiky (ELISA, LIA), pri strednom a nízkom klinickom podozrení, môžeme toto ochorenie považovať za prakticky vylúčené - vzhľadom na vysokú negatívnu prediktívnu hodnotu uvedených testov. Ďalším benefitom stanovovania D-dimérov je ich prognostická hodnota. Vysoké hodnoty môžu byť aj markerom malignity, ako aj horšej celkovej prognózy pacienta. Rovnako zvýšené hodnoty D-dimérov po ukončení antikoagulačnej liečby predstavujú zvýšené riziko recidívy venózneho tromboembolizmu, a tak nám pomáhajú pri rozhodovaní o prípadnom predĺžení antikoagulačnej liečby.

Venous thromboembolism represents a remarkably serious and frequent cardiovascular disease. In view of its variable clinical picture and weak specificity of symptoms the condition remains frequently undiagnosed. On the other hand even when considered, it often remains a diagnostic challenge. D-dimer testing is the basic laboratory test used. In the case of negative result and using an appropriate method of D-dimer testing (ELISA, LIA) in the scenario of intermediate or low clinical probability the disease can be excluded owing to its high negative predictive value. Prognostic value is another benefit of D-dimer testing. High entry values are considered as markers of increased risk of malignancy and overall negative patient prognosis. Increased D-dimer levels after withdrawal of anticoagulation also represent a risk factor of venous thromboembolism recurrence and could therefore serve as an argument for further anticoagulation treatment.

D - dimer and venous thromboembolism