Hlavným cieľom realizovaného výskumu bolo odhaliť vplyv rôznych foriem hypoxie (akútnej a inter mitentnej) na výkon výkonnostných plavcov. Realizovali sme vstupné a výstupné testovanie v rýchlosti preplávania 50 metrov kraulom (T1), zisťovali počet nádychov pri plávaní 50 metrovej vzdialenosti kraulom (T2) a maximálnej preplávanej vzdialenosti pod vodou na jeden nádych T3. Výskum bol realizovaný na n = 12 výkonnostných plavcoch (4 ženy a 8 mužov), ktorých priemerný vek bol 15,75 roka, priemerná telesná hmotnosť bola 56,2 kg a priemerná telesná výška bola 172,5 cm. Testova nie bolo realizované po 10 minútovom spoločnom rozcvičení a rozplávanie 400 metrovej vzdialenosti ľubovoľným spôsobom a 2 x (15 metrov šprint + 35 metrov vyplávanie). Aplikácie a využívanie hypoxických podmienok prebiehalo v mesiacov február– marec 2024, 3 týždne / 21 dní. Sledovaný probandi boli náhodne rozdelený do 3 súborov, kde VS1 absolvoval plavecký hypoxický kontrolovaný tréning, VS2 absolvoval prerušovaný simulovaný hypoxický tréning pomocou hypoxického generátora „AltitudeTechPortable 2020“ a VS3 absolvoval klasický podnet bez aplikácie experimentálneho pod netu. Výsledky poukazujú na zistenia, že v teste T1 dosiahol najvýraznejšie priemerné zlepšenia VS2 (+ 5,3 %), v teste T2 dosiahol najvýraznejšie zlepšenia VS1 (+ 35,7 %) a v teste T3 sa najviac zlepšil VS1(+14,3 %). Nazáklade výsledkov môžeme konštatovať, že pre plavcov výkonnostnej úrovne sa javí ako najefektívnejšie využívať akútnu hypoxiu v normoxických podmienkach zaraďovaný do plavecke prípravy v jednotlivých obdobiach v dĺžke 3 týždňov a rozsahu 10-15 minút v tréningovej jednotke po rozcvičení a rozplávaní, ideálne v kombinácii s intermitentnou formou hypoxie podľa realizovanej schémy v tomto výskume najmä pre zlepšenie času v najkratších 50 metrových disciplínach.

The main objective of the research was to determine the impact of different forms of hypoxia (acute and intermittent) on the performance of performance swimmers. We realised pre and post-tests in 50-meter freestyle swimming speed (T1), counted the number of breaths taken during 50-meter freestyle swimming (T2), and measured the maximum underwater distance covered in one breath (T3). The study was conducted on a sample of n = 12 performance swimmers (4 females and 8 males), with the average age of 15.75 years, average body weight of 56.2 kg, and average body height of 172.5 cm. The testing was preceded by a 10-minute warm-up and a 400-meter swim using any stroke, followed by two repetitions of a 15-meter sprint and a 35-meter easy swim. The experiment involving hypoxic conditions was carried out over a 3-week period / 21 days in February and March 2024. The participants were randomly assigned to three groups: RG1 underwent hypoxic controlled swimming training, RG2 underwent intermittent simulated hypoxic training using the 'AltitudeTechPortable 2020' hypoxic generator, and RG3 served as a control group without any experimental intervention. The results indicate that the most significant average improvement in T1 was achieved by RG2 (+5.3%), in T2 by RG1 (+35.7%), and in T3 by RG1 (+14.3%). Based on the results, we may conclude that for performance swimmers, acute hypoxia in normoxic conditions, incorporated into swimming training in individual periods of 3 weeks and lasting 10-15 minutes per training session after warm-ups, appears to be most effective, especially when combined with intermittent hypoxia as implemented in this study, particularly for improving performance in the shortest 50-meter disciplines.

Faculty of Sport Science and Health Matej Bel University in Banska Bystrica

Effect of acute and intermittent hypoxia on the performance of swimmers

Citace poskytuje Crossref.org