JavaScript NENÍ povolen !

Liečba fibrilácie predsiení (FP) ostáva jednou z najobtiažnejších úloh modernej kardiológie. Kým v minulosti pri medikamentóznej liečbe FP postačoval emipirický prístup, v modernej ére uplatňovania sa medicíny dôkazov je veľmi dôležité v rozhodovacom procese uprednostniť tie postupy, ktoré sú podložené dátami o účinnosti a bezpečnosti liečby. Antiarytmiká sa v užšom zmysle slova využívajú len pri farmakologickej konverzii rytmu a pri prevencii recidív FP. V posledných rokoch bolo publikovaných viacero štúdií porovnávajúcich stratégiu udržiavania sínusového rytmu, nazývanú kontrolou rytmu so stratégiou kontroly srdcovej frekvencie pri FP. Ukázalo sa, že z hľadiska mortality nie je stratégia kontroly rytmu výhodnejšia ako kontrola srdcovej frekvencie. Hoci následné analýzy predsa len poukazujú na to, že kontrola rytmu je faktorom zlepšujúcim prežívanie, tieto štúdie významným spôsobom ovplyvnili liečbu FP. Ako sa ukazuje, v súčasnej dobe nie je k dispozícii žiadne „ideálne“ antiarytmikum, ktoré by bolo zbavené vedľajších a proarytmických účinkov, pôsobilo by rovnako efektívne na predsieňové i komorové dysrytmie a postačovalo by ho brať v dlhších časových intervaloch. Ani novšie antiarytmiká III. triedy nepreukázali jednoznačne svoju výhodnosť oproti klasickým preparátom a otázka ich bezpečnosti a efektivity ostáva otvorená. Z tohto dôvodu je v súčasnosti dôležité dôkladne zvažovať potrebu navodenia a udržiavania sínusového rytmu. Ak sa pristúpi ku konverzii rytmu, je potrebné rozumne využívať dostupné preparáty tak, aby sa znížilo bremeno dysrytmie, zvýšila kvalita života pacienta a zároveň nedošlo k ohrozeniu jeho života proarytmickými účinkami lieku.

The treatment of atrial fibrillation (AF) remains one of the most difficult tasks of modern cardiology. In the past it was considered acceptable to base the pharmacological therapy of AF on an empirical approach. However, when making therapeutic decisions in the actual era of evidence based medicine it is important to favour the strategies that are grounded on data proving their efficacy and safety. Antiarrhythmic drugs in the truest sense of the word are used only for pharmacological cardioversion and prevention of AF recurrences. In the last years several studies were published that compared the strategy of maintaining the sinus rhythm, so-called rhythm-control strategy, with the strategy of controlling the heart rate during AF. As for the mortality impact, no superiority of rhythm-control strategy to rate-control strategy was shown. Although post-hoc analyses finally suggest that rhythm control represents a survival improving factor, these studies have significantly influenced the treatment of AF. At the present, we apparently do not dispose of any “ideal” antiarrhythmic drug that would be deprived of side and proarrhythmic effects, would affect with the same efficacy the atrial and ventricular arrhythmias and could be taken in longer time intervals. Even never class III antiarrhythmic drugs did not clearly demonstrate their superiority to classical agents and the questions of their efficacy and safety remain open. Therefore it is nowadays very important to carefully consider the need of restoring and maintaining the sinus rhythm. If cardioversion is decided, it is necessary to use the available drugs reasonably and in order to lower the arrhythmic burden, improve patient`s quality of life and not to endanger his life by the proarrhythmic effects of the chosen drug.