Východisko: Použitie indukčnej liečby v prípade transplantácie obličky u pacientov vo vysokom imunologickom riziku je všeobecne akceptované a odporúčané. Otázkou je použitie indukcie u pacientov v nízkom (resp. veľmi nízkom) imunologickom riziku. Cieľ: Cieľom štúdie bolo vytvorenie jednotného národného indukčného protokolu s ohľadom na imunologické riziko pacienta s použitím bodovacieho systému. Metodika: Ide o prospektnu multicentrickú štúdiu so zapojením všetkých štyroch transplantačných centier na Slovensku u pacientov po transplantácii obličky s 12-mesačným follow-up. Vo vzťahu k použitej indukcii sme sledovali výskyt oneskoreného nástupu funkcie štepu, rozvoj akútnej rejekcie štepu a funkciu štepu. Výsledky: Do štúdie bolo celkovo zaradených 152 príjemcov (muži – 66.4%). Pacienti boli rozdelení na základe aplikovanej indukcie do štyroch podskupín: bez indukcie (n = 19), indukcia s basiliximabom (n = 60), indukcia s antitymocytárnym globulínom (ATG) v kumulatívnej dávke 3.5 mg/kg telesnej hmotnosti (n = 42) a 6 mg/kg telesnej hmotnosti (n = 31). Dĺžka dialyzačného programu ≥ 3 roky a čas studenej ischémie ≥ 1080 minút boli identifikované (v univariantnej analýze) ako prediktory pre stratu štepu v prvom roku po transplantácii v basiliximabovej skupine. Najhoršie prežívanie pacienta (štatistiky) a najhoršie prežívanie štepu (numericky) bolo zaznamenané u pacientov bez indukcie. Záver: Na základe výsledkov pri použití jednotného národného indukčného protokolu v našej analýze sme vytvorili nový protokol s jednoznačným odporučením použitia indukčnej liečby u všetkých – aj u pacientov vo veľmi nízkom a nízkom imunologickom riziku. Pacientom v dialyzačnom programe ≥3 roky a časom studenej ischémie ≥18 hodín je v novom protokole pridelených viac bodov a následne odporučená indukcia s ATG.
Background: The use of induction therapy in case of kidney transplantation in patients at high immunological risk is generally accepted and recommended. The question is use of induction in patients with at low (or very low) immunological risk. Objectives: The aim of the study was to create a unified national induction protocol with regard to the patient‘s immunological risk using a scoring system. Methods: It is a prospective multicenter study involving all 4 transplant centers in Slovakia in patients after kidney transplantation with a 12-month follow-up. In relation to the induction used, we monitored the incidence of delayed graft function, the development of acute rejection and graft function. Results: The study included 152 recipients (men – 66.4%). Patients were divided into four subgroups based on applied induction: no induction (n = 19), induction with basiliximab (n = 60), induction with antithymocyte globulin (ATG) at a cumulative dose of 3.5 mg/kg body weight (n = 42) and 6 mg/kg body weight (n = 31). Dialysis program duration ≥ 3 years and cold ischemia time ≥ 1080 minutes were identified (in univariate analysis) as predictors for graft loss at one year after transplantation in the basiliximab group. The worst patient survival (statistics) and the worst graft survival (numerical) were recorded in patients without induction. Conclusions: Based on the results of using a unified national induction protocol in our analysis, we have created a new protocol with a clear recommendation for the use of induction treatment for everyone – including patients at very low and low immunological risk. Patients in the dialysis program ≥3 years and cold ischemia time ≥18 hours are assigned more points in the new protocol and induction with ATG is subsequently rocommended.
- Klíčová slova
- imunologické riziko,
- MeSH
- imunosupresivní léčba * metody MeSH
- lidé MeSH
- přežívání štěpu MeSH
- rejekce štěpu MeSH
- transplantace ledvin MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- multicentrická studie MeSH
