Priame (direktné) perorálne antikoagulanciá (DOAK) sú v súčasnosti jednou z alternatív antikoagulačnej liečby, ktorá nevyžaduje rutinné laboratórne monitorovanie, je relatívne bezpečná, efektívna a svojím spôsobom dávkovania výhodná aj pre pacienta. Existujú však určité klinické situácie, v ktorých je laboratórna kontrola účinnosti týchto liekov nevyhnutná (napr. u pacientov s obličkovým alebo pečeňovým poškodením, pri podozrení na nespoluprácu pacienta či jeho predávkovanie). V článku sa zaoberáme mechanizmom pôsobenia DOAK, farmakologickými vlastnosťami a s tým súvisiacou detekciou ich vplyvu na hemostázu. Tieto informácie dopĺňa časť zaoberajúca sa klinickými aspektami užívania DOAK vrátane život ohrozujúcich stavov a možností zvrátenia účinku týchto liekov.
Direct oral anticoagulants (DOACs) are currently one of the alternatives of anticoagulant treatment that does not require routine laboratory monitoring, is relatively safe, effective and thanks to the dosage scheme also convenient for the patient. However, there are some clinical situations, in which the laboratory control of their effectiveness is inevitable (e.g. in patients with renal or liver dysfunction, in the case of the suspicion of non-compliance of the patient or his overdose). In the article, we describe mechanism of action of DOACs, their pharmacological properties and related detection of their influence on hemostasis. This information is enriched by the part about clinical aspects of the use of DOACs including life-threatening states and possibilities of the reversal of these agents.
- MeSH
- antikoagulancia * farmakologie terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- monitorování léčiv * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Kardiovaskulárne ochorenia sú vedúcou príčinou mortality u pacientov s diabetes mellitus (DM) 2. typu. DM je jedným z rizikových faktorov vzniku venózneho tromboembolizmu (VTE). DM je známym rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca vyplývajúcej z aterosklerózy, ale jeho úloha v etiopatogenéze VTE nebola doposiaľ celkom upresnená. Veľa odhadov z predchádzajúcich štúdií totiž nezohľadnilo potenciálny skresľujúci účinok obezity. Keďže klinické prejavy a diagnostika oboch chorobných stavov sú veľmi dobre známe, budeme sa v článku venovať predovšetkým etiopatogenézou a prevenciou tejto život ohrozujúcej komplikácie DM. Zároveň pripájame kapitolu o VTE pri DM a CoronaVirus Disease 19 (COVID-19).
Cardiovascular diseases are the leading cause of mortality in patients with diabetes mellitus (DM) type 2. DM is one of the risk factors of the development of venous thromboembolism (VTE). DM is well-known risk factor of ischemic heart disease associated with atherosclerosis, but its role in the etiopathogenesis of VTE has not been fully clarified. Many estimates from previous studies did not took into account potentially confounding effect of obesity. As the clinical manifestations and diagnostics of both clinical states are described elsewhere, in this article, we will focus predominantly on etiopathogenesis and prevention of this life-threatening complication of DM. Simultaneously, we add the chapter about VTE in DM and CoronaVirus Disease 19 (COVID-19).
- MeSH
- COVID-19 komplikace MeSH
- diabetes mellitus * MeSH
- komplikace diabetu MeSH
- lidé MeSH
- tromboembolie * etiologie prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Von Willebrandov faktor (vWF) je multimerický proteín, ktorý plní dve kľúčové funkcie v hemostáze. Podieľa sa na interakcii medzi doštičkami a subendotelom v mieste cievneho poškodenia a interakcii medzi doštičkami navzájom. vWF tvorí komplex s faktorom VIII v pomere (1: 1), čím ho chráni pred proteolýzou aktivovaným proteínom C. vWF je proteín, ktorý je zostavený z identických podjednotiek do lineárnych reťazcov rôznej veľkosti označovaných ako multiméry. Tieto multiméry môžu mať hmotnosť > 20 miliónov daltonov a dĺžku > 2 mikrometre. Klinicky významné a najúčinnejšie pri interakcii s kolagénom a trombocytovými receptormi sú multiméry s vysokou molekulovou hmotnosťou (HMW). V článku uvádzame porovnanie dvoch dostupných metód analýzy multimérov von Willebrandovho faktora - klasickú manuálnu metódu a novú semiautomatickú metódu prístroja Hydrasys. Nová metóda využíva vopred pripravený 2% agarózový gél, výsledky sú dostupné do 6 h, metóda je štandardizovaná a reprodukovateľná. Avšak abnormality multimérov sa musia ďalej podrobnejšie skúmať pomocou klasickej - manuálnej metódy s rôznymi koncentráciami agarózových gélov.
Von Willebrand factor (vWF) is a multimeric protein that plays a principal role in two key functions in hemostasis. It participates in the interaction between the platelets and the subendothelium at the site of the vascular damage and if is also important in the interaction between the platelets. vWF is complexed with factor VIII (1: 1) to protect it from proteolysis by activated Protein C. vWF is a protein that is assembled from identical subunits into linear strings of varying size referred to as multimers. These multimers can be > 20 million daltons in mass and > 2 micrometers in length. Clinically significant and most effective in interacting with collagen and thrombocyte receptors are high molecular weight multimers. In our article we present comparing of two available methods of von Willebrand factor multimer analysis - the classical manual method and the new semi-automatic method of the Hydrasys instrument. The new method uses a prepared 2% agarose gel, the results are available within 6 h, the method is standardized and reproducible. However, abnormalities of multimers must be further investigated in more detail using the classical-manual method with different concentrations of agarose gels.
Congenital hypofibrinogenemia is a rare bleeding disorder characterized by a proportional decrease of functional and antigenic fibrinogen levels. Hypofibrinogenemia can be considered the phenotypic expression of heterozygous loss of function mutations occurring within one of the three fibrinogen genes (FGA, FGB, and FGG). Clinical manifestations are highly variable; most patients are usually asymptomatic, but may appear with mild to severe bleeding or thrombotic complications. We have sequenced all exons of the FGA, FGB, and FGG genes using the DNA isolated from the peripheral blood in two unrelated probands with mild hypofibrinogenemia. Coagulation screening, global hemostasis, and functional analysis tests were performed. Molecular modeling was used to predict the defect of synthesis and structural changes of the identified mutation. DNA sequencing revealed a novel heterozygous variant c.1421G>A in exon 8 of the FGB gene encoding a Bβ chain (p.Trp474Ter) in both patients. Clinical data from patients showed bleeding episodes. Protein modelling confirmed changes in the secondary structure of the molecule, with the loss of three β sheet arrangements. As expected by the low fibrinogen levels, turbidity analyses showed a reduced fibrin polymerisation and imaging difference in thickness fibrin fibers. We have to emphasize that our patients have a quantitative fibrinogen disorder; therefore, the reduced function is due to the reduced concentration of fibrinogen, since the Bβ chains carrying the mutation predicted to be retained inside the cell. The study of fibrinogen molecules using protein modelling may help us to understand causality and effect of novel genetic mutations.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
Doštičková hyperagregabilita, ako známa príčina trombózy, bola po prvýkrát popísaná v 70. rokoch 20. storočia. Názov SPS bol zavedený v 80. rokoch pre trombofilnú trombocytopatiu s familiárnym výskytom a autozomálnym typom dedičnosti, ktorá bola charakterizovaná hyperagregabilitou krvných doštičiek po nízkych koncentráciách adenozíndifosfátu (ADP) a/alebo epinefrínu (EPI). V posledných 30 rokoch viacerí autori, ale najmä E. F. Mammen a R. L. Bick, sa zaslúžili o to, že boli vytvorené doposiaľ platné diagnostické kritériá. Na základe výsledku agregometrie doštičiek po ADP a EPI existujú 3 podtypy SPS, ktoré sa môžu klinicky manifestovať viacerými typmi trombózy – a) artériovou trombózou, vrátane infarktu myokardu a ischemickej mozgovej príhody, b) venóznym tromboembolizmom a c) tehotenskými komplikáciami (strata plodu, intrauterinná rastová retardácia). O SPS sa spočiatku predpokladalo, že ide o zriedkavú poruchu, ale neskôr bol popísaný ako prekvapujúco častá príčina inak nevysvetliteľnej trombózy a tehotenských komplikácií. Napriek tomu, niektoré kľúčové problémy, ako je etiológia, genetika a epidemiológia SPS, zostali stále nejasné. Prvá časť článku podáva prehľad o publikovaných výsledkoch výskumu SPS. Okrem zahraničných prác v nej uvádzame aj výsledky retrospektívnej štúdie nášho súboru pacientov s SPS (>450 symptomatických osôb s SPS). V druhej časti sa venujeme súčasným problémom a výzvam pri SPS.
Platelet hyperaggregability as a distinct cause of thrombosis was recognized for the first time in the late 1970s. In the 1980s, the term SPS was proposed for a thrombophilic thrombocytopathy with familiar occurrence and autosomal trait, characterized by increased platelet aggregation after low concentrations of adenosine diphosphate (ADP) and/or epinephrine (EPI). In the last 30 years, several authors – E. F. Mammen and R. L. Bick in the first place – provided clinical evidence that led to the definition of exact diagnostic criteria, with three types of aggregation patterns, and associated SPS with a variety of thrombotic events – a) arterial, including myocardial infarction and stroke, b) venous thromboembolism, and c) pregnancy complications (fetal loss and intrauterine growth retardation). SPS was initially thought to be a rare disorder but it was subsequently reportedunexpectedly often as a cause of otherwise unexplained thrombosis and pregnancy complications. However, key issues, such as the syndrome’s etiology, genetics and epidemiology, remain unclear. The first part of the review summarizes the published results of research on SPS. In addition to studies of well-known researchers, the authors include and demonstrate the syndrome’s characteristics with a retrospective analysis of their own patient cohort (> 450 symptomatic SPS cases). The second part deals with unresolved and controversial issues.
- MeSH
- adenosindifosfát aplikace a dávkování farmakologie škodlivé účinky MeSH
- adrenalin aplikace a dávkování farmakologie škodlivé účinky MeSH
- antikoagulancia terapeutické užití MeSH
- Aspirin aplikace a dávkování MeSH
- embolie a trombóza etiologie genetika MeSH
- genetická predispozice k nemoci MeSH
- lidé MeSH
- trombocytopatie * genetika MeSH
- trombofilie farmakoterapie genetika MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
