Tuberkulóza zostáva významným problémom verejného zdravia, najmä v rozvojových krajinách a medzi marginalizovanými skupinami obyvateľstva. Diseminovaná tuberkulóza, závažná forma ochorenia, je obzvlášť nebezpečná pre malé deti a osoby so základnou podvýživou. Autori prezentujú prípad 26-mesačného rómskeho chlapca zo Slovenska, u ktorého sa vyskytla diseminovaná tuberkulóza a ťažká podvýživa. Dieťa pochádzalo zo sociálne znevýhodneného prostredia a v minulosti bolo vystavené tuberkulóze od člena rodiny. Klinické vyšetrenie odhalilo generalizovanú lymfadenopatiu, kožné lézie a anasarku. Laboratórne testy potvrdili diagnózu tuberkulózy a preukázali ťažkú podvýživu. Dieťa bolo liečené kombináciou antituberkulóznych liekov a nutričnej podpory. Napriek počiatočnému zlepšeniu sa stav dieťaťa zhoršil a vyžadoval intenzívnu starostlivosť. Po dlhšej hospitalizácii bolo dieťa prepustené domov s pokračujúcou ambulantnou liečbou. Autori sa zaoberajú epidemiológiou tuberkulózy, najmä v rómskych komunitách a u podvyživených detí. Zdôrazňujú význam včasnej diagnostiky a rýchlej liečby tuberkulózy, najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva. Upozorňujú aj na výzvy spojené s liečbou diseminovanej tuberkulózy u podvyživených detí. Včasná diagnostika, rýchla liečba a primeraná nutričná podpora sú nevyhnutné na zlepšenie výsledkov liečby. Výzvu taktiež predstavuje vynakladanie väčšieho úsilia pri riešení tuberkulózy v marginalizovaných skupinách obyvateľstva vrátane prevencie podvýživy u rizikových detí.

x

Niektoré druhy vírusov u rizikových pacientov môžu do výraznej miery participovať na rozvoji vybraných chronických zápalových ochorení respiračného traktu. Medzi vírusy takého druhu môžeme zaradiť aj rinovírusy. Sú jedny z najčastejších pôvodcov respiračných ochorení u detí. Opakované infekcie v rizikovom teréne sú späté so zvýšeným predpokladom následného rozvoja rekurentných hvízdavých stavov a napokon aj bronchiálnej astmy. Hlavnou ohrozenou skupinou sú malé deti s predispozičnými faktormi, ktoré nemajú adekvátne prostriedky ku kontrole a zabráneniu rozšírenia rinovírusmi indukovanej infekcie s patričnými následkami. Bronchiálna astma je multifaktoriálne podmienené ochorenie. Rinovírusy v mikroprostredí zápalom poškodeného epitelu s narušenými reparačnými vlastnosťami môžu významne participovať na dysbalancii regulácie, koordinácie a sily antivírusovej odpovede imunitného systému. Svojím pôsobením v dýchacích cestách sa priamo aj nepriamo podieľajú na amplifikácii zápalových kaskád asociovaných s eozinofilným alergickým či nealergickým inflamačným procesom. Neustále rozširovanie obzoru detailných vedomostí o jednotlivých aspektoch pôsobenia rinovírusov na detský organizmus môže prispieť nielen k identifikácii relevantných rizikových faktorov, ale aj objaviť nové účinné a bezpečné preventívne či terapeutické modality.

Some species of viruses may participate substantially in the development of chronic inflammatory diseases in risky patients. Rhinoviruses may also be included among these viruses. They are one of the most common causative agents of respiratory disease in children, and repeated infections in high-risk individuals are associated with a increased risk of the subsequent development of recurrent wheezing and, in some cases, bronchial asthma. The main vulnerable group is young children with risk factors lacking adequate tools to control and prevent the spread of rhinovirus- induced infection with related adverse consequences. Bronchial asthma is a multifactorial disease. Rhinoviruses in the microenvironment of inflammation-damaged epithelium with impaired reparative capacity may significantly participate in the disbalance of regulation, coordination, and strength of the antiviral response of the immune system. Their action in the airways is directly and inversely involved in the amplification of inflammatory cascades associated with eosinophilic allergic or non-allergic inflammatory pathways. Continuously expanding knowledge base of the detailed aspects of rhinovirus action in children may not only contribute to the identification of relevant risk factors, but also to the discovery of new effective and safety preventive and therapeutic modalities

• MeSH
• adaptivní imunita imunologie   MeSH
• antivirové látky farmakologie   klasifikace   terapeutické užití   MeSH
• bronchiální astma * diagnóza   etiologie   virologie   MeSH
• dítě MeSH
• interleukiny imunologie   klasifikace   MeSH
• lidé MeSH
• respirační sliznice imunologie   virologie   MeSH
• Rhinovirus * genetika   imunologie   patogenita   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Tuberkulóza ako ochorenie pravdepodobne sprevádza ľudstvo už od jeho prvopočiatkov. Aj v rozličných starovekých zdrojoch môžeme nájsť mnohé odkazy na pľúcne ochorenia, ktoré opisom pripomínali tuberkulózu. Toto ešte v tých časoch veľmi ťažko liečiteľné ochorenie aj začiatkom 20. storočia sa výrazne podieľalo na novorodeneckej a dojčenskej mortalite. Od objavu kauzálneho patogéna tuberkulózy Robertom Kochom sa všetko vedecké úsilie zameralo na prevenciu a liečbu tejto choroby. V roku 2021 uplynulo už storočie od prvého podania BCG (Bacillus Calmette-Guérin) vakcíny novorodencovi vo Francúzsku. Za túto vakcínu môžeme vďačiť dvom pánom (Léon Calmette & Jean-Marie Guérin) s neochvejným zápalom a trpezlivosťou v neľahkom vedeckom bádaní. Hoci pre modernú medicínu je príznačná vysoká dynamika nových objavov, aj po takej relatívne dlhej dobe zostáva BCG vakcína doteraz jedinou schválenou vakcínou k prevencii detskej tuberkulózy. Vakcína sa neustále podáva novorodencom narodeným vo viac ako 180 krajinách sveta, s viac ako 350 miliónmi aplikovaných dávok ročne. Preto sa odhaduje, že BCG vakcína je historicky najrozšírenejšou a najčastejšie používanou vakcínou v humánnej medicíne. Zároveň si uvedená vakcína môže za svoju históriu použitia pripísať záchranu desiatok miliónov, najmä detských životov. Za najväčší benefit možno považovať navodenú vysokú obranyschopnosť voči diseminovaným formám tuberkulózy u detí. Napriek možným lokálnym aj závažným systémovým komplikáciám podania tejto živej oslabenej bakteriálnej vakcíny existujú relevantné dôkazy o jej nešpecifických výhodách v spojitosti s preukázanou signifikantnou redukciou novorodeneckej mortality. BCG vakcína zaujala svoje miesto aj v modernej dobe v imunoterapii niektorých typov karcinómu močového mechúra. V poslednej dekáde sa pozornosť upriamuje na vývoj nových inovatívnych vakcín s lepším bezpečnostným profilom a efektivitou.

Bronchial asthma is the most common chronic respiratory disease of childhood. Cough is one of its defining symptoms. This study investigated the associations between selected inflammatory biomarkers and cough reflex sensitivity after capsaicin inhalation in children with mild and moderate well-controlled type 2 endotype asthma compared with non-asthmatic probands. Sensitivity to the cough reflex was measured by recording the cough response after capsaicin inhalation. The sandwich ELISA method was used to measure serum concentrations of the investigated potential inflammatory biomarkers (interleukin 13, interleukin 1beta, eosinophil-derived neurotoxin). The acquired data were statistically evaluated according to descriptive analyses for summarization and comparison between cough reflex sensitivity parameters and individual biomarker values in the observed and control groups modeled by a simple linear regression model. Statistical significance was defined as p<0.05. We showed a statistically significant association (p-value 0.03) between cough reflex sensitivity - C2 value (capsaicin concentration required for two cough responses) and interleukin 1beta serum concentrations in the asthma group compared with the control group of non-asthmatic children. Our results support the possibility of interleukin 1beta as a potential additive inflammatory biomarker used in clinical practice in children with asthma because of its correlation with the activity of the afferent nerve endings in the airways.

• MeSH
• biologické markery MeSH
• bronchiální astma * diagnóza   komplikace   MeSH
• dítě MeSH
• interleukin-1beta MeSH
• kapsaicin MeSH
• kašel * etiologie   MeSH
• lidé MeSH
• reflex fyziologie   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Rinovírusy paria medzi najčastejšie sa vyskytujúcich pôvodcov respiračných ochorení rozličného charakteru od „bežného prechladnutia“ až po klinicky závažné bronchiolitídy či pneumónie u dojčiat a batoliat. Problematika vzťahu rinovírusových infekcií u predisponovaných jedincov, najmä detí v dojčenskom a batolivom veku s následným rizikom rozvoja bronchiálnej astmy bola za posledné dve dekády predmetom mnohých klinických štúdií. Početné zložité a komplexné interakcie rinovírusov s epiteliálnymi bunkami a jednotlivými zložkami imunitného systému ešte nie sú dostatočne a podrobne ozrejmené. Niektoré špecifické patomechanizmy a ich následky, ktoré indukuje vstup a replikácia rinovírusov v bunkách respiračného epitelu, sú už známe. Z klinického pohľadu je vynakladaná čoraz väčšia snaha čo najexaktnejšie identifikovať vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré v kontexte opakovaných rinovírusových infekcií predisponujú nositeľa k rekurentným vírusmi indukovaným bronchospazmom a rizikom nadobudnutia astmy. V prvej časti prehľadového príspevku sú rinovírusy analyzované z virologického a epidemiologického hľadiska s prihliadnutím na determinujúce vonkajšie faktory rinovírusových infekcií.

Rhinoviruses are one of the most common causative agents of respiratory diseases from common cold to clinically severe bronchiolitis and pneumonia in infants and toddlers. The relationship of rhinovirus infections in predisposed individuals, especially infants and toddlers, with subsequent risk of bronchial asthma development has been the aim of many clinical studies over the last two decades. The multiple complex and involved interactions of rhinoviruses with epithelial cells and various elements of the immune system have not yet been sufficiently and extensively understood. Some specific pathomechanisms and their consequences induced by the entry and replication of rhinoviruses in respiratory epithelial cells are already known. From a clinical point of view, increasing effort is being devoted to identifying extrinsic and intrinsic factors that, in the context of recurrent rhinovirus infections, predispose the host to recurrent virus-induced bronchospasm and risk of asthma development. In this first part of the review, rhinoviruses are analysed from a virological and epidemiological point of view, with consideration of the determining external factors of rhinovirus infections.

• MeSH
• bronchiální astma * epidemiologie   virologie   MeSH
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• náchylnost k nemoci * mikrobiologie   MeSH
• replikace viru fyziologie   MeSH
• Rhinovirus * fyziologie   klasifikace   MeSH
• virulence MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Na rozdiel od iných často zriedkavých genetických ochorení sa pediater počas svojej klinickej praxe stretne s mnohými prípadmi detí s Downovým syndrómom. Tento syndróm sa vo svojej komplexnosti vyznačuje typickými funkčnými a štrukturálnymi manifestáciami v každom orgánovom systéme. Pre imunitný systém detí s týmto syndrómom sú typické rôznorodé a funkčne limitujúce poruchy na úrovni regulácie imunitných mechanizmov, ktoré zabezpečujú zachovanie integrity organizmu proti vplyvu endogénnych a exogénnych faktorov. Výsledkom toho je nielen zvýšená náchylnosť na opakované a komplikované respiračné infekcie, ale aj predispozícia na vybrané autoimunitné a onkologické komplikácie a neprimeranú prozápalovú odpoveď na patogény s rizikom rozvoja sepsy s patričnými následkami. Pediater nadobudnutím dôležitých poznatkov a z toho vyplývajúcich preventívnych, diagnostických a terapeutických zásahov môže zlepšiť poskytovanú zdravotnú starostlivosť o tieto deti, so zvýšením kvality života a s redukciou limitujúcich symptómov vyplývajúcich z narušenia rovnováhy a interakcií medzi jednotlivými zložkami imunitného systému.

Unlike other rare genetic disorders, a paediatrician often encounters many cases of children with Down syndrome during clinical practice. This syndrome is characterised by the complexity of characteristic functional and structural manifestations in every organ system. The immune system of children with this syndrome is characterised by various functionally limiting disturbances related to the regulation of immune mechanisms that maintain the integrity of the organism against endogenous and exogenous factors. This results not only in an increased susceptibility to recurrent and severe respiratory infections, but also in a predisposition to selected autoimmune and oncological complications and inadequate pro-inflammatory responses to pathogens with a risk of developing sepsis with related poor outcomes. Acquiring important knowledge and consequent preventive, diagnostic and therapeutic interventions, the paediatrician can improve the health care provided to these children with an improved quality of life and reduction of limiting symptoms resulting from disturbances in balance and interactions between different parts of the immune system.

• MeSH
• adaptivní imunita imunologie   MeSH
• dítě MeSH
• Downův syndrom * komplikace   ošetřování   MeSH
• imunitní systém * patologie   MeSH
• imunomodulace MeSH
• infekce dýchací soustavy patologie   prevence a kontrola   MeSH
• lidé MeSH
• přirozená imunita imunologie   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Chronic cough is one of the most common causes of differential diagnosis in childhood. The reasons for the appearance and persistence of cough refractory to symptomatic therapy are diverse. Taking this into account, a multidisciplinary approach is necessary, which often leads to the early detection of the exact causative agent of cough and thus conditions the initiation of specific and targeted therapeutic interventions. The most common clinical entities involved in chronic cough include prolonged bacterial bronchitis, bronchial asthma, and upper airway cough syndrome. The role of pediatricians in the primary care sector is crucial in the diagnostic process, as adequate clinical judgement in more complicated cases can significantly advance the identification of specific triggers of childhood chronic cough.

Chronický kašeľ je jedným z najčastejších dôvodov diferenciálnej diagnostiky v detskom veku. Príčiny vzniku a perzistencie kašľa refraktérneho na symptomatickú terapiu sú rozličné. Vzhľadom na to je potrebný multidisciplinárny prístup, ktorý často vedie k skorému odhaleniu vyvolávateľa kašľa, a tým podmieňuje začatie špecifických a cielených terapeutických intervencií. Medzi najčastejšie klinické jednotky podieľajúce sa na chronickom kašli patria protrahovaná bakteriálna bronchitída, bronchiálna astma a kašľový syndróm horných dýchacích ciest. Úloha pediatrov v primárnej sfére je v tomto diagnostickom procese zásadná. Adekvátnou klinickou rozvahou v špecifických komplikovanejších prípadoch môžu výrazne urýchliť stanovenie konkrétnych vyvolávajúcich príčin detského chronického kašľa.

• MeSH
• chronická nemoc MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• dítě MeSH
• kašel * diagnóza   MeSH
• lidé MeSH
• týmová péče o pacienty MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Background: Inborn errors of IL-12/IL-23-IFNγ immunity underlie Mendelian susceptibility to mycobacterial diseases (MSMD), a group of immunodeficiencies characterized by a highly selective susceptibility to weakly virulent strains of mycobacteria, such as non-tuberculous mycobacteria (NTM) and bacillus Calmette-Guérin (BCG). Cutaneous mycobacterial infections are common in MSMD and may represent a red flag for this immunodeficiency. Objectives: We present a case series of four paediatric patients with MSMD, specifically with IFNγR1 and STAT1 deficiencies, and cutaneous NTM/BCG infections to increase awareness of this immunodeficiency, which may, in some cases, be intercepted by the dermatologist and thus timely referred to the immunologist. Materials & Methods: Clinical, laboratory and genetic investigations of the four paediatric patients with MSMD are presented. Results: All four presented patients experienced early complications after BCG vaccination. Two patients suffered recurrent mycobacteriosis, one patient experienced delayed BCG reactivation, and one patient died of disseminated avian mycobacteriosis. The dermatological manifestation in these patients included destructive nasal ulcerations, scrofuloderma of various sites and lupus vulgaris. All patients had a normal basic immune phenotype. Conclusion: The presented cases demonstrate that NTM/BCG infections in otherwise seemingly immunocompetent patients should raise suspicion of MSMD. This is of utmost importance as specific therapeutic approaches, such as IFNγ treatment or haematopoietic stem cell transplantation, may be employed to improve the disease outcome.

• MeSH
• bakteriální nemoci kůže * MeSH
• BCG vakcína škodlivé účinky   MeSH
• genetická predispozice k nemoci MeSH
• interferon gama MeSH
• interleukin-12 MeSH
• interleukin-23 MeSH
• lidé MeSH
• mykobakteriózy * genetika   MeSH
• syndromy imunologické nedostatečnosti * komplikace   genetika   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• kazuistiky MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Účel štúdie: Extraezofágové prejavy gastroezofágovej refluxovej choroby (GERD) predstavujú rôznorodú skupinu symptómov a ochorení, u ktorých sa predpokladá podiel refluxu na ich vzniku, udržiavaní alebo zhoršovaní. Naším cieľom bolo poukázať na problematiku extraezofágového refluxu (EER) u detí a predstaviť naše skúsenosti s vyšetrovaním pepsínu v slinách pomocou imunochromatografickej metódy – PeptestTM. Metódy: Výskum sme realizovali prostredníctvom 2 rôznych súborov pacientov. V prvom súbore 39 detských pacientov s podozrením na GERD sme korelovali výsledky Peptestu s 24-hodinovou pH metriou pažeráka. V druhom 62-člennom súbore detí so suspektnými prejavmi EER bolo u každého jednotlivca realizované ORL vyšetrenie a kvantitatívne vyšetrenie pepsínu z dvoch vzoriek slín. Jednotlivé výstupy realizovaných vyšetrení boli korelované s klinickými ťažkosťami detských pacientov. Výsledky: V prvej vyšetrovanej skupine malo 17 z 39 pacientov abnormálny pH záznam, na základe čoho im bola stanovená diagnóza GERD. 82,4 % z nich malo pozitívnu aspoň jednu vzorku slín na prítomnosť pepsínu. Naopak, až 90,9 % pacientov s fyziologickým pH záznamom malo pozitívnu aspoň jednu vzorku slín na prítomnosť pepsínu. V druhej vyšetrovanej skupine bol pepsín v slinách potvrdený u všetkých 62 detí s podozrením na EER. 50 % všetkých vzoriek slín vykazovalo vysokú koncentráciu pepsínu (>500 ng/ml). Vyššie koncentrácie pepsínu v slinách boli zaznamenané u pacientov s pridruženým ORL nálezom (zadná laryngitída, chronická faryngitída). Nezaznamenali sme významnú koreláciu medzi koncentráciou pepsínu v slinách a výskytom jednotlivých symptómov. Najčastejším príznakom u našich EER-pozitívnych detských pacientov bola nadmerná tvorba hlienov v hrdle a potreba odkašlať si. Závery: Nezistili sme priamu koreláciu medzi 24-h pH metriou pažeráka a záchytom pepsínu v slinách u detí. Senzitivita Peptestu vzhľadom k pH metrii bola 82,4 %. Špecificita vyšetrenia vzhľadom na absenciu kontrolnej skupiny nebola stanovená. Avšak, až 90,9 % pacientov s fyziologickým pH záznamom malo pozitívny výsledok Peptestu. Oveľa užší vzťah sa javí medzi klinickými prejavmi EER a výsledkom Peptestu (v našom súbore 100% senzitivita). Preto pri podozrení na mimopažerákové prejavy GERD u detí uprednostňujeme vyšetrenie slín/spúta na prítomnosť pepsínu pred klasickou 24-hodinovou pH metriou.

Objective: Extraesophageal symptoms of gastroesophageal reflux disease (GERD) represent a diverse group of symptoms and diseases. It is assumed that these symptoms and diseases are formed, maintained or aggravated by reflux. Our aim was to highlight the issue of extraesophageal reflux (EER) among children and to present our experience with investigations of pepsin in saliva by the immunochromatographic method – PeptestTM. Methods: The research was done through two different groups of patients. In the first group of 39 pediatric patients with suspected GERD we correlated the results between 24-hour esophageal pH monitoring and Peptest. The second group consisted of 62 children with suspected EER - all underwent the laryngeal examination by an ENT specialist and quantitative examination of pepsin levels in two saliva samples. Outcomes of these investigations were correlated with clinical difficulties of pediatric patients. Results: In the first group, 17 patients out of 39 were found to have an abnormal pH monitoring. At least one positive pepsin (PeptestTM) result was seen in 82.4% of them. Conversely, 90.9% of patients with physiological pH records had positive at least one saliva sample. In the second group was pepsin in saliva confirmed in all 62 children with suspected EER. 50% of all samples of saliva showed high pepsin levels (>500 ng/ml). Higher pepsin levels in saliva have been reported in patients with associated ENT finding (laryngitis posterior, chronic pharyngitis). We have not noticed a significant correlation between the pepsin levels in saliva and the incidence of individual symptoms. The most common symptoms of our EER-positive pediatric patients were excessive production of phlegm in the throat and the need cleared his throat (cough). Conclusion: We did not find a direct correlation between 24-h pH monitoring and pepsin detection in saliva in children. Peptest sensitivity due to the pH monitoring was 82.4%. The specificity of the test have not been established because of the absence a control group. However, up to 90.9% of patients with physiological pH records had positive pepsin in saliva. A much closer relationship seems to be between clinical sign of EER and pepsin detection (in our cohort the sensitivity of the Peptest was 100%). Therefore, if suspected extraesophageal reflux in children we prefer testing saliva or sputum for the presence of pepsin over traditional 24-hour pH monitoring.

• MeSH
• chromatografie afinitní MeSH
• dítě MeSH
• laryngofaryngeální reflux * diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• monitorování jícnového pH MeSH
• pepsin A * analýza   MeSH
• sliny chemie   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH