Q112436632
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Cieľ: Hromadiace sa údaje naznačujú, že joga prispieva k zlepšeniu prežívania onkologického ochorenia a jeho liečby. Cieľom tohto prehľadu je opísať súčasný stav medicínskej literatúry na túto tému. Metódy: Naratívny prehľad súčasnej literatúry vrátane klinických, randomizovaných kontrolných štúdií, metaanalýz, systematických prehľadov, ktoré sa zaoberajú prínosom jogy u pacientov počas a po liečbe onkologického ochorenia. Výsledky: Jogová terapia ako najčastejšie používaná metóda tela a mysle je rozsiahle študovaná u onkologických pacientov a tých, ktorí prežili rakovinu. Joga ovplyvňuje fyziológiu človeka na viacerých úrovniach. Štúdie preukazujú, že joga znižuje psychický stres a únavu, zlepšuje spánok a kvalitu života pacientov s rakovinou a preživších. Záver: Ako súčasť holistického prístupu v starostlivosti o onkologického pacienta, joga predstavuje prospešnú, lacnú metódu, ktorá podporuje zdravie pacientov a preživších.
Aim: Accumulating data suggest that yoga contributes to improved cancer survival and treatment. The aim of this review is to describe the current state of the medical literature on this topic. Methods: A narrative review of the current literature, including clinical trials, randomized control trials, meta-analyses, and systematic reviews, addressing the benefits of yoga for patients during and after cancer treatment. Results: As the most commonly used mind-body method, yoga therapy has been extensively studied in cancer patients and survivors. Yoga affects human physiology on multiple levels. Studies show that yoga reduces psychological stress and fatigue, improves sleep and quality of life in cancer patients and survivors. Conclusion: As part of a holistic approach to cancer patient care, yoga is a beneficial, inexpensive method that promotes the health of patients and survivors.
Úvod. V príspevku sa zaoberáme sledovaním vplyvu pohybovej aktivity seniorov na kvalitu života vytvorením dvoch komparatívnych skupín seniorov: skupiny, v ktorej seniori vykonávali program pohybovej aktivity a skupiny, v ktorej životný štýl sa nezmení. Súbor a metódy. Súbor seniorov s pohybovou aktivitou tvorilo 47 seniorov a v súbore bez pohybovej aktivity bolo 40 seniorov. V obidvoch skupinách seniorov boli vykonané funkčné testy Barthel test (ADL), Mini mental state examination (MMSE) a geriatrická škála depresie (GDS) a škála krehkosti (Frail Scale) Pred začatím programu pohybovej aktivity a po skončení bola hodnotená kvalita života seniorov v obidvoch skupinách pomocou štandardizovaných dotazníkov WHOQOL-OLD a WHOQOL-BREF. Na hodnotenie pohybových aktivít sme zvolili trojosový akcelerometer – ActiGraph GT3X+, ktorým sme získali údaje, ako sú: celkový čas strávený v neaktivite, ľahká – mierna – stredná aktivita v minútach, počet krokov, počet kcal a pod. Výsledky. Seniori podľa vyhodnotenia ActiGraphom GT3X+ vykazovali čas strávený v neaktivite: v prvom týždni takmer 15 hodín, čo potvrdzuje, že seniori „polihovali“ aj počas dňa alebo sedeli bez výraznejších pohybov. Po vyhodnotení obdobia s pohybovou aktivitou sme zistili zvýšený energetický výdaj vo forme spotrebovaných kalórií, skrátenie času v neaktivite, predĺženie času v ľahkej pohybovej aktivite (PA), strednej PA, malé predĺženie času v miernej PA a skrátenie času stráveného sedavými prestávkami. Z analýzy údajov získaných pomocou WHOQOL-BREF sme zistili štatistickú významnosť v priemerných hodnotách odpovedí (v zmysle zlepšenia) v doménach „Psychické zdravie/prežívanie“ a „Spokojnosť so zdravím“. Vyhodnotenie kvality života dotazníkom WHOQOL-OLD vykazovalo mierne zlepšenie (vyššie priemerné skóre) bolo zaznamenané v doménach „Fungovanie zmyslov“, „Nezávislosť“, „Naplnenie“ a „Blízke vzťahy“. Štatistická významnosť nebola dosiahnutá ani v jednej doméne. V kontrolnej skupine bez pohybovej aktivity bola štatistická významnosť dosiahnutá len v doméne „Kvalita života“. Záver. Naše očakávania výrazného zlepšenia kvality života seniorov po pohybovom programe sa nenaplnili z dôvodu krátkeho časového intervalu programu pohybovej aktivity, preferovanej miernej až strednej intenzity PA, z pandemických dôvodov a pod. Aj napriek tomu, že nie vo všetkých doménach sme zistili zlepšenie alebo aspoň tendenciu k zlepšeniu, nemožno výsledky dosiahnuté po programe pohybovej aktivity hlavne v dotazníku WHOQOL-BREF pokladať za bezvýznamné.
Introduction. In this paper, we investigate the impact of physical activity in seniors on quality of life by creating two comparative groups of seniors: a group in which seniors undertook a physical activity program and a group in which their lifestyle did not change. Methods. The cohort of seniors with physical activity consisted of 47 seniors and the cohort without physical activity consisted of 40 seniors. The Barthel Functional Test (ADL), Mini Mental State Examination (MMSE) and Geriatric Depression Scale (GDS) and Frailty Scale (Frail Scale) were administered to both groups of seniors Before and after the physical activity program, the quality of life of seniors in both groups was assessed using standardized WHOQOL-OLD and WHOQOL-BREF questionnaires. For the assessment of physical activities we chose a tri-axial accelerometer – ActiGraph GT3X+, with which we obtained data such as: total time spent in inactivity, light – moderate – moderate activity in minutes, number of steps, number of kcal, etc. Results. According to the ActiGraphom GT3X+ evaluation, seniors showed time spent in inactivity: almost 15 hours in the first week, confirming that seniors were also "lounging" during the day or sitting without significant movement. After evaluating the period with physical activity, we found increased energy expenditure in the form of calories consumed, decreased time in inactivity, increased time in light physical activity (PA), moderate PA, a small increase in time in moderate PA, and a decrease in time spent in sedentary breaks. From the analysis of the data obtained using WHOQOL-BREF, we found statistical significance in the mean response values (in terms of improvement) was found in the domains "Mental Health/Experience" and "Health Satisfaction". Evaluation of quality of life through the WHOQOL-OLD questionnaire demonstrated a slight improvement (higher mean scores) was recorded in the domains "Functioning of the Senses", "Independence", "Fulfillment" and "Close Relationships". Statistical significance was not reached in either domain. In the control group without physical activity, statistical significance was reached only in the "Quality of Life" domain. Conclusion. Our expectations of a significant improvement in the quality of life of the elderly after the exercise program were not fulfilled due to the short time interval of the exercise program, the preferred mild to moderate intensity of PA, pandemic reasons, etc. Although we did not find improvement or at least a tendency towards improvement in all domains, the results obtained after the physical activity program, especially in the WHOQOL-BREF questionnaire, cannot be considered insignificant.
Úvod: Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je chronické pomaly progredujúce, čiastočne reverzibilné ochorenie, charakterizované obmedzením prúdenia vzduchu dýchacími cestami. Pacienti s výraznou symptomatológiou a častým výskytom exacerbácií sú ohrození postupnou neschopnosťou respiračného systému zaistiť pľúcam adekvátnu výmenu plynov. Na prevencii častého výskytu exacerbácií sa vo veľkej miere podieľa disciplinovanosť pacienta a dodržiavanie odporúčaných postupov komplexnej liečby. Ciele: Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť mieru dodržiavania nefarmakologických postupov pacientmi s CHOCHP, ktoré by prispeli k eliminácii alebo oddialeniu exacerbácií. Parciálnym cieľom bolo zistiť signifikantné rozdiely v ich dodržiavaní v závislosti od pohlavia, hodnôt spirometrie a počtu exacerbácií. Materiál a metodika: Do súboru bolo zaradených 35 pacientov (25 mužov a 10 žien) s vysokým rizikom výskytu exacerbácií a výraznou symptomatológiou CHOCHP (kategória D). Pre zaradenie pacientov do kategórie boli použité platné diagnostické kritéria podľa GOLD 2019. Výskum bol realizovaný v časovom horizonte mesiacov marecapríl 2019 na pneumologicko-ftizeologickej ambulancii v Bardejove. Na zber údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník. Pre štatistickú komparáciu bol použitý Studentov t-test. Na zistenie signifikantných korelačných vzťahov medzi premennými bola použitá Spearmanová korelačná analýza. Výsledky: Pomocou t-testu sa nezistila žiadna štatistická významnosť (p < 0,05) v dodržiavaní nefarmakologických postupov medzi pohlaviami. Zistili sa tieto priemerné hodnoty FEV1: 37,22 % (SD ± 8,92) a FEV1/FVC: 47,30 % (SD ± 8,04). Štatisticky významný vzťah (p < 0,05) bol zaznamenaný medzi dodržiavaním nefarmakologických postupov a FEV1. Záver: Vzhľadom na výsledky výskumu sa vyžaduje individuálne prehodnotenie postojov chorých k liečbe a edukácia v oblasti absencie fajčenia, potrebnej zvýšenej realizácii pľúcnej rehabilitácie a kondičných cvičení.
Úvod: Výskyt ochorenia diabetes mellitus 1. typu v súčasnosti vykazuje narastajúcu incidenciu a prevalenciu vo vekovej kategórii detí predškolského a školského veku. Zdravotný stav týchto detí neraz vyžaduje určitú liečebnú intervenciu práve počas vyučovacieho procesu. Môže ísť o aplikáciu inzulínu, meranie hladiny glykémie, dodržiavanie diéty alebo rôzne obmedzenia a špecifiká počas pohybovej aktivity. Rodič tu nemá možnosť dozoru nad dodržiavaním liečebných opatrení u dieťaťa. Pedagógovia majú byť preto informovaní o zdravotnom stave dieťaťa a potrebných opatreniach. Cieľ: Na základe týchto skutočností sme v rámci projektu KEGA: Inovatívne spôsoby edukácie rodičov a detí s ochorením diabetes mellitus I. typu, zisťovali úroveň informovanosti o komplikáciách DM 1. typu u detí. Zisťovali sme postoje pedagógov a záujem o prítomnosť zdravotníckeho pracovníka, resp. komunitnej školskej sestry v prostredí školy, ktorá by pomáhala deťom pri zvládaní rôznych ťažkostí a obmedzení, ktoré so sebou prináša chronické ochorenie. Metodika: Údaje boli zozbierané prostredníctvom dotazníka s názvom „Informovanosť pedagógov o ochorení diabetes mellitus 1.typu u žiakov“. Prieskumu sa zúčastnilo 567 (74,21%) respondentov – pedagógov zo základných škôl a 197 (25,79%) z materských škôl. Výsledky: Príznaky hypoglykémie a hyperglykémie respondenti vedeli správne identifikovať, viac ako polovica oslovených by vedela rozlíšiť stav hypoglykémie a hyperglykémie, avšak nemajú dostatočné znalosti o poskytnutí prvej pomoci pri týchto stavoch. Podať sladký nápoj, jedlo a privolať lekársku službu prvej pomoci pri hypoglykémii označilo ako správnu kombináciu odpovedí iba 6,41 % respondentov. V rámci prvej pomoci pri hyperglykémii je podľa 5,76% respondentov nutné podať tekutiny, zavolať rodičov, privolať lekársku službu prvej pomoci. Záver: Pedagógovia nemajú kompetenciu vykonávať úkony spojené s liečbou diabetu. Môžu dieťaťu poskytnúť len laickú prvú pomoc pri skomplikovaní zdravotného stavu počas vyučovania. Z tohto dôvodu je potrebné mať dostatočné informácie, aby mohli včas a správne zareagovať. Na základe výsledkov prieskumu informovanosti pedagógov o ochorení DM, môžeme potvrdiť potrebu zvýšenia úrovne informovanosti o danej problematike na školách a zvýšiť tak pocit bezpečia detí s DM a ich rodičov počas školskej dochádzky, ako aj eliminovať vznik prípadných komplikácií. V snahe uľahčiť starostlivosť o deti s chronickým ochorením v škole, vzišiel podnet a požiadavka z praxe, znovu vytvoriť pozíciu akejsi „školskej zdravotnej služby“, resp. komunitnej školskej sestry.
Introduction: The occurrence of Diabetes mellitus of the first type is currently showing increasing incidence and prevalence in the pre-school and school age children. It significantly affects the biological, psychological and social dimensions of the child's quality of life. It also significantly affects the child's stay at school. There is no possibility for a parent to supervise the child's treatment. Pedagogues should therefore be informed about the child's health status and necessary measures such as insulin application, blood glucose measurement, dietary constraints, and specifics of physical activity. Aim: The main objective was to determine the level of awareness of pedagogues about Diabetes mellitus of the first type in children. Methods: The data were collected through a questionnaire titled "Informing Teachers of Diabetes mellitus of the first type in Pupils". The survey was answered by teachers from elementary schools 567 (74,21%) and 197 (25,79%) of teachers from kindergartens. Results: Respondents were able to correctly identify symptoms of hypoglycemia and hyperglycemia. More than half of respondents could distinguish between hypoglycemia and hyperglycemia but did not have sufficient knowledge of first aid in these conditions. Only 6, 41% of the respondents marked drinking a sweet drink, meal and calling a first-aid service for hypoglycemia as the right combination of responses. For first aid in hyperglycemia, according to 5,76% of respondents, it is necessary to administer fluids, call the parents, call the first aid medical service. Conclusion: Pedagogues are not competent to perform diabetes treatment. They can only provide first-aid help to the child to improve health during lectures. They need to have sufficient information to react in a timely and correct manner. Based on the results of the DM Disease Survey, we can confirm the need to increase the level of awareness of the issue in schools, thus increasing the sense of safety of children with DM and their parents during schooling and eliminating possible complications.
- MeSH
- chronická nemoc psychologie MeSH
- diabetes mellitus 1. typu * epidemiologie psychologie MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- předškolní dítě MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- školky pracovní síly MeSH
- školy MeSH
- učitelé MeSH
- zapojení do společnosti psychologie MeSH
- zdraví - znalosti, postoje, praxe MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- předškolní dítě MeSH
- MeSH
- chůze MeSH
- dlouhověkost MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- naděje dožití trendy MeSH
- pohybová aktivita * MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- senioři MeSH
- stárnutí MeSH
- zdravé chování MeSH
- zdravý životní styl MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- ošetřovatelská péče metody organizace a řízení MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- sběr dat metody statistika a číselné údaje využití MeSH
- studenti ošetřovatelství * MeSH
- učební pomůcky normy zásobování a distribuce MeSH
- výuka - hodnocení * MeSH
- vzdělávání odborné MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Background: Methodological limitations make comparison of various instruments difficult, although the number of publications on physical activity assessment has extensively increased. Therefore, systematization of techniques and definitions is essential for the improvement of knowledge in the area. Objective: This paper systematically describes and compares up-to-date methods that assess habitual physical activity and discusses main issues regarding the use and interpretation of data collected with these techniques. Methods: A general outline of the measures and techniques described above is presented in review form, along with their respective definition, usual applications, positive aspects and shortcomings. Results and Conclusions: The various factors to be considered in the selection of physical activity assessment methods include goals, sample size, budget, cultural and social/environmental factors, physical burden for the subject, and statistical factors, such as accuracy and precision. It is concluded that no single current technique is able to quantify all aspects of physical activity under free-living conditions, requiring the use of complementary methods. In not too distant future, devices will take advantage of consumer technologies, such as mobile phones, GPS devices. It is important to perform other activities, such as detecting and responding to physical activity in a real time, creating new opportunities in measurement, remote compliance monitoring, data-driven discovery and intervention.
- MeSH
- ambulantní monitorování * metody přístrojové vybavení MeSH
- cvičení * fyziologie MeSH
- lidé MeSH
- monitorování fyziologických funkcí * metody přístrojové vybavení MeSH
- pohybová aktivita fyziologie MeSH
- průzkumy a dotazníky * MeSH
- sběr dat metody trendy MeSH
- telekomunikace přístrojové vybavení trendy MeSH
- tělesná výkonnost * fyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- MeSH
- fyziologie výživy seniorů MeSH
- geriatrické ošetřovatelství MeSH
- lidé MeSH
- nutriční podpora klasifikace metody přístrojové vybavení MeSH
- podvýživa komplikace prevence a kontrola terapie MeSH
- potravní doplňky využití MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
