Obezita a metabolický syndróm sú rizikovými faktormi výskytu obštrukčného spánkového apnoe (OSA). Výskyt obezity a metabolického syndrómu je vysoký v rómskej populácii Slovenska, preto sme sledovali prítomnosť OSA ťažkého stupňa medzi rómskymi a nerómskymi pacientmi. Do štúdie bolo zaradených 137 nerómskych a 23 rómskych osôb poukázaných na polysomnografické vyšetrenie pre podozrenie na spánkovú poruchu dýchania. Popri kompletnej polysomnografii sme vyšetrili aj antropometrické parametre a štandardné biochemické ukazovatele. OSA bolo diagnostikované u 91 % rómskych a u 65 % nerómskych osôb (p < 0,001). V porovnaní s nerómskymi pacientmi mali rómski pacienti signifikantne vyšší index apnoe – hypopnoe (AHI) (61,2 ± 7,9 oproti 22,8 ± 2,3 epizód/hodinu, p < 0,001), nižšiu kyslíkovú saturáciu (najnižšia hodnota saturácie kyslíkom meraná transkutánnym oxymetrom: 56,7 ± 4,9 oproti 79,3 ± 1,3 %, p < 0,001) a vyššiu hodnotu obvodu pása (121,3 ± 3,1 oproti 105,2 ± 2,4 cm, p < 0,001). V multivariantnej analýze boli nezávislými prediktormi AHI nasledujúce parametre: príslušnosť k rómskej komunite a obvod pása (p < 0,001, p < 0,001, R2 = 0,330). Príslušnosť k rómskej komunite bola asociovaná so signifikantne vyšším rizikom ťažkého OSA (odds ratio 3,73; 95 % konfidenčný interval 1,20 – 11,65, p = 0,023), a to nezávisle od veku, pohlavia a obvodu pása. Na záver konštatujeme, že medzi osobami poukázanými na diagnostické polysomnografické vyšetrenie mali rómske osoby signifikantne vyššie riziko prítomnosti ťažkého OSA. Uvedené výsledky môžu pomôcť identifikovať osoby so zvýšeným rizikom vyžadujúcim liečbu tohto ochorenia.

Obesity and metabolic syndrome are common among Roma subjects in Slovakia. We hypothesized that Roma subjects are at high risk to suffer from severe obstructive sleep apnoea (OSA). 137 non-Roma and 23 Roma subjects referred for a diagnostic polysomnography were consecutively recruited. Overnight polysomnography, anthropometric variables and standard biochemical analyses were analysed. OSA was diagnosed in 91 % Roma and 65 % non-Roma subjects (p < 0,001). Roma subjects had higher apnoea-hypopnoea index (AHI) (61,2 ± 7,9 versus 22,8 ± 2,3 events/hour, p < 0,001), lower dip oxygen saturation (56,7 ± 4,9 versus 79,3 ± 1,3 %, p < 0.001), and higher waist circumference compared to non-Roma subjects (121,3 ± 3,1 versus 105,2 ± 2,4 cm, p < 0,001). In multiple regression analysis, Roma background (p < 0,001) and waist circumference (p < 0,001) were independent predictors of AHI (R2 = 0,330). Roma background was associated with significantly higher risk of severe OSA (odds ratio 3,73; 95 % confidence interval 1,20 to 11,65, p = 0,023), independently of age, gender and waist circumference. In conclusion, among subjects referred for polysomnography, Roma background is associated with significantly higher risk of severe OSA. Knowledge of common OSA pattern in Roma patients may help to identify high risk individuals and guide early therapy of this disease.

Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je charakterizované opakovanými epizódami úplného alebo čiastočného kolapsu dýchacích ciest počas spánku prejavujúceho sa apnoickými alebo hypopnoickými pauzami. Artériová hypertenzia je najčastejšou kardiovaskulárnou (KVS) komorbiditou OSA pacientov. Opakované cykly desaturácií a reoxygenácií spojené so zvýšenou sympatikovou aktivitou, oxidačným stresom, aktiváciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému a endotelovou dysfunkciou prispievajú k akútnym vzostupom tlaku krvi (TK) počas spánku a k fixácii tohto stavu aj počas dňa. Vysoká pravdepodobnosť prítomnosti OSA je medzi pacientmi s rezistentnou artériovou hypertenziou a pacientmi ktorí nevykazujú nočné poklesy TK (tzv. non-dippers). Súčasný výskyt hypertenzie a neliečeného OSA zvyšuje kardiovaskulárne riziko, preto je pri podozrení na OSA (anamnéza chrápania, apnoických páuz a nadmernej dennej spavosti) potrebné vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. V kohorte 536 pacientov vyšetrených v Laboratóriu pre spánkové poruchy dýchania Kliniky pneumológie a ftizeológie LF UPJŠ v Košiciach bolo OSA ťažkého stupňa diagnostikované u 236 pacientov. Pacienti s OSA mali signifikantne častejšie zaznamenanú prítomnosť liečenej artériovej hypertenzie, ischemickej choroby srdca, prekonaného infarktu myokardu, dyslipidémie a diabetu 2. typu. Medzi pacientmi ktorí užívali viac ako dvojkombináciu antihypertenzív bolo 87 % zastúpenie pacientov s OSA (58 % s OSA ťažkého stupňa). Pri potvrdení OSA stredne ťažkého a ťažkého stupňa je indikovaná dlhodobá liečba pomocou neinvazívnej ventilácie, avšak na kontrolu hladín TK obvykle zostáva nutná aj farmakoterapia. Dokázaný bol synergický efekt liečby OSA neinvazívnou ventiláciou a užívania liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzín-aldosterónový systém na zníženie hladín TK.

Obstructive sleep apnoea (OSA) is characterized by repeated episodes of total or partial upper airway occlusion during sleep resulting in apnoeic or hypopnoeic episodes. Arterial hypertension is the most prevalent cardiovascular comorbidity in OSA patients. Repetitive cycles of hypoxaemia and reoxygenation are accompanied by increased sympathetic activity, oxidative stress, activation of the renin-angiotensin-aldosterone system and endothelial dysfunction that contribute to acute rise in blood pressure (BP) during sleep as well as to the persistence of elevated BP during wakefulness. Patients with resistant hypertension and non-dippers have increased prevalence of OSA. Unrecognized OSA in the presence of poorly controlled hypertension increases the cardiovascular risk substantially. Therefore, in the presence of symptoms suggestive of OSA such as history of snoring, apnoeic pauses and excessive daytime sleepiness, examination in the sleep laboratory is strongly recommended. In the cohort of 536 patients examined in the Laboratory for Sleep Disordered Breathing, Department of Respiratory Medicine and Tuberculosis, Medical Faculty, PJ Safarik University in Kosice we diagnosed severe OSA in 236 cases. OSA was associated with increased prevalence of cardiovascular diseases, dyslipidaemia and diabetes type 2. Among patients who reported the use of more than 2 antihypertensive drugs the prevalence of OSA was 87 % (58 % for severe OSA). Long-time non-invasive ventilation represents golden standard for treatment of moderate and severe OSA. However, non-invasive ventilation per se is frequently not sufficient to achieve BP control, and therefore adequate antihypertensive medication is required. Recent data suggest synergic effects of non-invasive ventilation and aldosterone antagonists on BP in patients with OSA and concurrent arterial hypertension.

V súčasnosti stúpa množstvo dôkazov o priamom vzťahu obštrukčného spánkového apnoe (OSA) k poruchám glukózového a lipidového metabolizmu, pričom ťažký stupeň OSA sa spája s 5-násobne vyšším rizikom vzniku diabetu 2. typu. Je pravdepodobné, že OSA prispieva k metabolickým poruchám nezávisle od stupňa obezity. V patogenéze metabolických dôsledkov OSA zohráva úlohu spánková deprivácia, hypoxémia, sympatiková aktivácia a rezistencia na leptín. Medzinárodná diabetologická federácia odporúča cielené zisťovanie nočných príznakov OSA a nadmernej spavosti počas dňa u pacientov s diabetom 2. typu. Liečba OSA použitím neinvazívnej ventilácie eliminuje apnoické epizódy a zlepšuje kvalitu života. Na definitívny dôkaz o benefite liečby OSA s CPAP na glukózový a lipidový metabolizmus treba v budúcnosti realizovať veľké randomizované kontrolované štúdie.

Several epidemiologic studies documented an independent relationship between obstructive sleep apnoea (OSA) and glucose and lipid metabolism derangements. Severe OSA is associated with 5-fold increased risk of Type 2 diabetes. Hypoxaemia, sleep deprivation, sympathetic activation and leptin resistance represent pathogenetic factors of metabolic consequences of OSA. International Diabetes Federation recommends investigation for nocturnal symptoms of OSA and excessive daytime sleepiness in patients with Type 2 diabetes. Therapy of OSA using noninvasive ventilation eliminates apnoeic episodes and improves quality of life. Large randomized clinical trials are needed to analyze the effects of noninvasive ventilation on glucose and lipid metabolism.

An oxidant/antioxidant imbalance is thought to play an important role in the pathogenesis of chronic obstructive pulmonary disease (COPD). We hypothesized that antioxidant capacity reflected by erythrocyte glutathione peroxidase (GPx), superoxide dismutase (SOD) and catalase (CAT) activities, and serum levels of the lipid peroxidation product malondialdehyde (MDA), may be related to the severity of obstructive lung impairment in patients with COPD. Erythrocyte GPx, SOD and CAT activities, and serum levels of MDA were measured in 79 consecutive patients with stable COPD. Pulmonary functional tests were assessed by bodyplethysmography. Moderate COPD (FEV1 50-80 %) was present in 23, and severe COPD (FEV1 < 50 %) in 56 patients. Erythrocyte GPx activity was significantly lower, and serum MDA levels were significantly higher in patients with severe COPD compared to patients with moderate COPD (GPx: 43.1±1.5 vs. 47.7±2.9 U/gHb, p<0.05, MDA: 2.4±0.1 vs. 2.1±0.1 nmol/ml, p<0.05). Linear regression analysis revealed a significant direct relationship between FEV1 and erythrocyte GPx activity (r = 0.234, p<0.05), and a significant inverse relationship between FEV1 and serum MDA levels (r = -0.239, p<0.05). However, no differences were observed in the erythrocyte SOD and CAT activities between the two groups of patients with different severity of COPD. Findings of the present study suggest that antioxidant capacity reflected by erythrocyte GPx activity and serum levels of the lipid peroxidation product MDA are linked to the severity of COPD.

• MeSH
• chronická obstrukční plicní nemoc etiologie   krev   MeSH
• financování vládou MeSH
• glutathionperoxidasa chemie   krev   škodlivé účinky   MeSH
• katalasa chemie   krev   škodlivé účinky   MeSH
• lidé MeSH
• malondialdehyd chemie   krev   škodlivé účinky   MeSH
• oxidační stres genetika   účinky léků   MeSH
• peroxidace lipidů genetika   MeSH
• superoxiddismutasa chemie   krev   škodlivé účinky   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH

• MeSH
• financování organizované MeSH
• Publikační typ
• abstrakty MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Epidemiologické štúdie z posledných rokov ukázali, že obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je nezávislým rizikovým faktorom rozvoja artériovej hypertenzie, cievnych mozgových príhod a ischemickej choroby srdca. U pacientov so zlyhaním srdca je OSA rizikovým faktorom progresie dysfunkcie ľavej komory. V patogenéze nepriaznivých kardiovaskulárnych dôsledkov OSA zohrávajú kľúčovú úlohu nasledujúce mechanizmy: aktivácia sympatikového a pokles aktivity parasympatikového nervového systému v dôsledku intermitentnej hypoxémie a zobúdzacích reakcií, zvýšenie afterloadu ľavej komory pri opakujúcich sa vzostupoch systémového krvného tlaku pri ukončení apnoe a endotelová dysfunkcia. V súčasnosti je výskum kardiovaskulárnych dôsledkov OSA zameraný tiež na sledovanie vzťahov medzi závažnosťou spánkových porúch dýchania a oxidačným stresom, systémovým zápalom, hormonálnymi zmenami a zmenami hemokoagulácie. Základom liečby spánkového apnoe je pravidelná aplikácia neinvazívnej ventilácie počas spánku. U pacientov s koexistenciou spánkového apnoe a zlyhania srdca je potrebné optimalizáciou farmakologickej liečby docieliť aj zníženie sympatikovej aktivity a krvného tlaku.

Recent epidemiologic studies suggest that obstructive sleep apnea (OSA) is an independent risk factor of arterial hypertension, stroke and ischemic heart disease. In patients with congestive heart failure, sleep apnea is a risk factor for the progression of left ventricular dysfunction. In the pathogenesis of the negative cardiovascular consequences of OSA, following mechanisms are involved: sympathetic activation and parasympathetic withdrawal resulting from intermitent hypoxemia at night and arousals from sleep, increases in left ventricular afterload due to increases in systemic blood pressure at the termination of apnea, and endothelial dysfunction. In addition, oxidative stress, systemic inflammation, hormonal changes and impairment in the hemocoagulation system may be involved. Noninvasive ventilation is the cornerstone in the management of OSA. In patients with coexisting sleep apnea and arterial hypertension or heart failure, the therapeutic goal is to reduce nocturnal sympathetic nervous system activity and blood pressure by improving the pharmacological therapy of these diseases, and elimination of sleep apnea by noninvasive ventilation.

• MeSH
• chronická obstrukční plicní nemoc komplikace   MeSH
• finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
• koronární nemoc komplikace   MeSH
• lidé MeSH
• oxygenoterapie využití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• MeSH
• chronická obstrukční plicní nemoc patofyziologie   MeSH
• finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
• lidé MeSH
• oxidační stres genetika   MeSH
• zánět patofyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Počas spánku dochádza k viacerým fyziologickým zmenám v činnosti dýchacieho systému, medzi ktoré patrí pokles aktivity dýchacieho centra, zvýšenie rezistencie horných dýchacích ciest a pokles svalovej kontraktility, U pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) môžu vyvolat uvedené fyziologické zmeny počas spánku výraznú poruchu vo výmene krvných plynov. Pre pacientov s CHOCHP je charakteristická prítomnosť epizód prehlbujúcej sa hypoxémie v spánku, ktorá prispieva k hypoxemickým komplikáciám tohto ochorenia. V patogenéze nočných desaturácil sa uplatňuje alveolárna hypoventilácia, únava respiračných svalov, pokles funkčnej reziduálnej kapacity, porucha vo ventilačno-perfúznych pomeroch, a u niektorých pacientov tiež pridružené obštrukčné spánkové apnoe (OSA). Overlap syndróm je definovaný ako koexistencia OSA u pacientov s CHOCHP. Staršie štúdie dokumentovali vysokú - 10 až 15% prevalenciu OSA pri CHOCHP, čo je podstatne viac ako v populácii jedincov bez pľúcneho ochorenia (4-6 %1. Nové práce však takýto vysoký výskyt OSA u pacientov s CHOCHP nepotvrdili. Avšak napriek tomu, že sa CHOCHP v súčasnosti nepokladá za rizikový faktor vzniku OSA, je potrebné na OSA myslieť u každého pacienta s CHOCHP, ktorý má príznaky OSA (nadmernú dennú spavosť, chrápanie, ranné bolesti hlavy a partnerom pozorované apnoické pauzy v spánku). Základom diagnostiky overlap syndrómu je popri spirometrii polysomnografické vyšetrenie. V liečbe týchto pacientov sa používa neinvazívna ventilácia s kontinuálnym pozitívnym pretlakom v dýchacích cestách (CPAP) a neinvazívna ventilácia s dvojúrovňovým pozitívnym pretlakom (BiPAP) počas spánku. Neinvazívna ventilácia zlepšuje výmenu krvných plynov, kvalitu spánku a kvalitu života pacientov s overlap syndrómom. Indikačné kritériá k jej použitiu sú diskutované v predkladanej práci.

Sleep is associated with a number of effects on respiration including chcinges in central respiratory control, airways resistance and muscular contractility. These physiological changes during sleep may have profound negative consequences for the gas exchange in patients with chronic obstructive pulmonairy disease (COPD). The main mechanisms responsible for oxygen desaturation in COPD patients during sleep are hypoventilation, respiratory muscle fatigue, fall in functional residual capacity, ventilation-to-perfusion mismatch, and, in some patients obstructive sleep apnea (OSA). The overlap syndrome is defined as the coexistence of OSA and COPD. Former studies reported a 10-15% prevalence of OSA in patients with COPD, which was higher compared to the general population with the estimated prevalence of OSA of 4-6 %. However, newer reports indicate that t the prevalence of OSA may be comparable to that in the general population. Although COPD is not considered to be a risk factor for the development of OSA, once excessive daytime sleepiness, snoring, mornings headaches, and witnessed apneas are present in a patient with COPD, the clinican should consider the presence of concomitant OSA. In patients with overlap syndrome, nocturnal oxygen desaturation may occur also in the absence of significant hypoxemia while awake, thus contributing to the increased risk of chronic hypoxemic complications. Polysomnography is the gold standard for the diagnosis of OSA. Noninvasive ventilation such as continuous positive airway pressure (CPAP) and bi-level positive airway pressure (BiPAP) ventilation used at night represent the main therapeutic options for patients with the coexistence of COPD and OSA. Noninvasive ventilation improves nocturnal gas exchange, sleep quality and quality of life. The indication criteria for the use of nininvasive ventilation in patients with COPD and OSA are discussed.

• MeSH
• analýza krevních plynů MeSH
• chronická obstrukční plicní nemoc patologie   MeSH
• finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
• hypoxie diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• obstrukční spánková apnoe diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• polysomnografie MeSH
• stadia spánku fyziologie   MeSH
• ventilace umělá s výdechovým přetlakem MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH