Obezita a metabolický syndróm sú rizikovými faktormi výskytu obštrukčného spánkového apnoe (OSA). Výskyt obezity a metabolického syndrómu je vysoký v rómskej populácii Slovenska, preto sme sledovali prítomnosť OSA ťažkého stupňa medzi rómskymi a nerómskymi pacientmi. Do štúdie bolo zaradených 137 nerómskych a 23 rómskych osôb poukázaných na polysomnografické vyšetrenie pre podozrenie na spánkovú poruchu dýchania. Popri kompletnej polysomnografii sme vyšetrili aj antropometrické parametre a štandardné biochemické ukazovatele. OSA bolo diagnostikované u 91 % rómskych a u 65 % nerómskych osôb (p < 0,001). V porovnaní s nerómskymi pacientmi mali rómski pacienti signifikantne vyšší index apnoe – hypopnoe (AHI) (61,2 ± 7,9 oproti 22,8 ± 2,3 epizód/hodinu, p < 0,001), nižšiu kyslíkovú saturáciu (najnižšia hodnota saturácie kyslíkom meraná transkutánnym oxymetrom: 56,7 ± 4,9 oproti 79,3 ± 1,3 %, p < 0,001) a vyššiu hodnotu obvodu pása (121,3 ± 3,1 oproti 105,2 ± 2,4 cm, p < 0,001). V multivariantnej analýze boli nezávislými prediktormi AHI nasledujúce parametre: príslušnosť k rómskej komunite a obvod pása (p < 0,001, p < 0,001, R2 = 0,330). Príslušnosť k rómskej komunite bola asociovaná so signifikantne vyšším rizikom ťažkého OSA (odds ratio 3,73; 95 % konfidenčný interval 1,20 – 11,65, p = 0,023), a to nezávisle od veku, pohlavia a obvodu pása. Na záver konštatujeme, že medzi osobami poukázanými na diagnostické polysomnografické vyšetrenie mali rómske osoby signifikantne vyššie riziko prítomnosti ťažkého OSA. Uvedené výsledky môžu pomôcť identifikovať osoby so zvýšeným rizikom vyžadujúcim liečbu tohto ochorenia.
Obesity and metabolic syndrome are common among Roma subjects in Slovakia. We hypothesized that Roma subjects are at high risk to suffer from severe obstructive sleep apnoea (OSA). 137 non-Roma and 23 Roma subjects referred for a diagnostic polysomnography were consecutively recruited. Overnight polysomnography, anthropometric variables and standard biochemical analyses were analysed. OSA was diagnosed in 91 % Roma and 65 % non-Roma subjects (p < 0,001). Roma subjects had higher apnoea-hypopnoea index (AHI) (61,2 ± 7,9 versus 22,8 ± 2,3 events/hour, p < 0,001), lower dip oxygen saturation (56,7 ± 4,9 versus 79,3 ± 1,3 %, p < 0.001), and higher waist circumference compared to non-Roma subjects (121,3 ± 3,1 versus 105,2 ± 2,4 cm, p < 0,001). In multiple regression analysis, Roma background (p < 0,001) and waist circumference (p < 0,001) were independent predictors of AHI (R2 = 0,330). Roma background was associated with significantly higher risk of severe OSA (odds ratio 3,73; 95 % confidence interval 1,20 to 11,65, p = 0,023), independently of age, gender and waist circumference. In conclusion, among subjects referred for polysomnography, Roma background is associated with significantly higher risk of severe OSA. Knowledge of common OSA pattern in Roma patients may help to identify high risk individuals and guide early therapy of this disease.
Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je charakterizované opakovanými epizódami úplného alebo čiastočného kolapsu dýchacích ciest počas spánku prejavujúceho sa apnoickými alebo hypopnoickými pauzami. Artériová hypertenzia je najčastejšou kardiovaskulárnou (KVS) komorbiditou OSA pacientov. Opakované cykly desaturácií a reoxygenácií spojené so zvýšenou sympatikovou aktivitou, oxidačným stresom, aktiváciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému a endotelovou dysfunkciou prispievajú k akútnym vzostupom tlaku krvi (TK) počas spánku a k fixácii tohto stavu aj počas dňa. Vysoká pravdepodobnosť prítomnosti OSA je medzi pacientmi s rezistentnou artériovou hypertenziou a pacientmi ktorí nevykazujú nočné poklesy TK (tzv. non-dippers). Súčasný výskyt hypertenzie a neliečeného OSA zvyšuje kardiovaskulárne riziko, preto je pri podozrení na OSA (anamnéza chrápania, apnoických páuz a nadmernej dennej spavosti) potrebné vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. V kohorte 536 pacientov vyšetrených v Laboratóriu pre spánkové poruchy dýchania Kliniky pneumológie a ftizeológie LF UPJŠ v Košiciach bolo OSA ťažkého stupňa diagnostikované u 236 pacientov. Pacienti s OSA mali signifikantne častejšie zaznamenanú prítomnosť liečenej artériovej hypertenzie, ischemickej choroby srdca, prekonaného infarktu myokardu, dyslipidémie a diabetu 2. typu. Medzi pacientmi ktorí užívali viac ako dvojkombináciu antihypertenzív bolo 87 % zastúpenie pacientov s OSA (58 % s OSA ťažkého stupňa). Pri potvrdení OSA stredne ťažkého a ťažkého stupňa je indikovaná dlhodobá liečba pomocou neinvazívnej ventilácie, avšak na kontrolu hladín TK obvykle zostáva nutná aj farmakoterapia. Dokázaný bol synergický efekt liečby OSA neinvazívnou ventiláciou a užívania liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzín-aldosterónový systém na zníženie hladín TK.
Obstructive sleep apnoea (OSA) is characterized by repeated episodes of total or partial upper airway occlusion during sleep resulting in apnoeic or hypopnoeic episodes. Arterial hypertension is the most prevalent cardiovascular comorbidity in OSA patients. Repetitive cycles of hypoxaemia and reoxygenation are accompanied by increased sympathetic activity, oxidative stress, activation of the renin-angiotensin-aldosterone system and endothelial dysfunction that contribute to acute rise in blood pressure (BP) during sleep as well as to the persistence of elevated BP during wakefulness. Patients with resistant hypertension and non-dippers have increased prevalence of OSA. Unrecognized OSA in the presence of poorly controlled hypertension increases the cardiovascular risk substantially. Therefore, in the presence of symptoms suggestive of OSA such as history of snoring, apnoeic pauses and excessive daytime sleepiness, examination in the sleep laboratory is strongly recommended. In the cohort of 536 patients examined in the Laboratory for Sleep Disordered Breathing, Department of Respiratory Medicine and Tuberculosis, Medical Faculty, PJ Safarik University in Kosice we diagnosed severe OSA in 236 cases. OSA was associated with increased prevalence of cardiovascular diseases, dyslipidaemia and diabetes type 2. Among patients who reported the use of more than 2 antihypertensive drugs the prevalence of OSA was 87 % (58 % for severe OSA). Long-time non-invasive ventilation represents golden standard for treatment of moderate and severe OSA. However, non-invasive ventilation per se is frequently not sufficient to achieve BP control, and therefore adequate antihypertensive medication is required. Recent data suggest synergic effects of non-invasive ventilation and aldosterone antagonists on BP in patients with OSA and concurrent arterial hypertension.
V súčasnosti stúpa množstvo dôkazov o priamom vzťahu obštrukčného spánkového apnoe (OSA) k poruchám glukózového a lipidového metabolizmu, pričom ťažký stupeň OSA sa spája s 5-násobne vyšším rizikom vzniku diabetu 2. typu. Je pravdepodobné, že OSA prispieva k metabolickým poruchám nezávisle od stupňa obezity. V patogenéze metabolických dôsledkov OSA zohráva úlohu spánková deprivácia, hypoxémia, sympatiková aktivácia a rezistencia na leptín. Medzinárodná diabetologická federácia odporúča cielené zisťovanie nočných príznakov OSA a nadmernej spavosti počas dňa u pacientov s diabetom 2. typu. Liečba OSA použitím neinvazívnej ventilácie eliminuje apnoické epizódy a zlepšuje kvalitu života. Na definitívny dôkaz o benefite liečby OSA s CPAP na glukózový a lipidový metabolizmus treba v budúcnosti realizovať veľké randomizované kontrolované štúdie.
Several epidemiologic studies documented an independent relationship between obstructive sleep apnoea (OSA) and glucose and lipid metabolism derangements. Severe OSA is associated with 5-fold increased risk of Type 2 diabetes. Hypoxaemia, sleep deprivation, sympathetic activation and leptin resistance represent pathogenetic factors of metabolic consequences of OSA. International Diabetes Federation recommends investigation for nocturnal symptoms of OSA and excessive daytime sleepiness in patients with Type 2 diabetes. Therapy of OSA using noninvasive ventilation eliminates apnoeic episodes and improves quality of life. Large randomized clinical trials are needed to analyze the effects of noninvasive ventilation on glucose and lipid metabolism.
Podocytes form an outer aspect of the glomerular capillary wall and play a decisive role in its permeability for macromolecules. The main podocyte surface antigen podocalyxin, a highly electronegative sialoglycoprotein, prevents the podocyte foot processes from collapsing. Podocyte damage in glomerular disease is supposed to be accompanied by podocyte detachment, and shed podocytes and their fragments (marked by podocalyxin) may be identified in the urine. Using anti-podocalyxin monoclonal antibody, PCX+EL were counted by FACS in 38 patients with various types of active glomerulonephritis, 15 patients with chronic glomerulonephritis in long-term remission and 44 healthy controls. Urinary levels of PCX+EL were significantly higher in patients with active glomerulonephritis compared to patients with chronic glomerulonephritis in longterm remission (93 +/- 100 vs. 6.3 +/- 3.2/microl of urine, P < 0.000001) and healthy controls (4.4 +/- 2.6/microl of urine, P < 0.000001 compared to active glomerulonephritis, n.s. compared to chronic glomerulonephritis in longterm remission). These preliminary data suggest the potential of this simple method to monitor the activity of glomerular disease. Further prospective studies of larger cohorts of patients with individual glomerular diseases are clearly warranted.
- MeSH
- analýza moči metody MeSH
- časové faktory MeSH
- dospělí MeSH
- glomerulonefritida moč patologie terapie MeSH
- indukce remise MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- podocyty patologie MeSH
- průtoková cytometrie MeSH
- senioři MeSH
- sialoglykoproteiny MeSH
- studie případů a kontrol MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
