1. elektronické vydání 1 online zdroj (72 stran)
Kniha se zabývá problematikou jednání zdravotnických pracovníků vůči pacientům a jejich rodinným příslušníkům.
Ars medica
2. upravené vydání 305 stran : ilustrace ; 25 cm
Publikace se zaměřuje na různé možnosti hormonální antikoncepce pro ženy a na její bezpečnost. Určeno odborné veřejnosti.
- MeSH
- bezpečnost pacientů MeSH
- hormonální antikoncepce MeSH
- zdraví žen MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Hygiena. Lidské zdraví
- NLK Obory
- farmacie a farmakologie
- reprodukční lékařství
Bezpečnost operovaných pacientů je důležitou a velmi sledovanou oblastí jak ze strany provozovatelů zdravotnických zařízení, tak ze strany pacientů i široké veřejnosti. Jednou z hlavních priorit managementu operačních sálů je kvalita perioperační péče a bezpečnost pacienta i personálu při realizaci operačního výkonu
The safety of patients undergoing surgery is an important and highly monitored area, both by healthcareproviders, and by patients as well as general public. One of the main priorities of operating theatre management is the quality of perioperative care and the safety of patients and staff during surgery.
Právo pro každého
67 stran : ilustrace ; 21 cm
Příručka, která se zaměřuje na řešení konfliktních situací mezi zdravotnickým pracovníkem a pacientem a na kvalitu zdravotní péče a práva pacinetů. Určeno široké veřejnosti.
- MeSH
- bezpečnost pacientů MeSH
- komunikace MeSH
- kvalita zdravotní péče MeSH
- práva pacientů MeSH
- spokojenost pacientů MeSH
- vyjednávání MeSH
- vztahy mezi zdravotnickým pracovníkem a pacientem MeSH
- zdravotničtí pracovníci MeSH
- Publikační typ
- populární práce MeSH
- příručky MeSH
- Konspekt
- Veřejné zdraví a hygiena
- NLK Obory
- management, organizace a řízení zdravotnictví
- lidská práva
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm +
- MeSH
- bezpečnost pacientů MeSH
- chování snižující riziko MeSH
- pacienti hospitalizovaní MeSH
- řízení rizik metody MeSH
- rizikové faktory MeSH
- úrazy pádem prevence a kontrola MeSH
- zdravotně rizikové chování MeSH
- zdravotnická zařízení MeSH
- Konspekt
- Úrazy a jejich prevence
- NLK Publikační typ
- závěrečné práce
Hlásenie nežiaducich udalostí je jednou z hlavných stratégií, ktoré vedú k zlepšeniu bezpečnosti pacientov. V podmienkach Slovenskej republiky je však hlásenie nežiaducich udalostí nedostatočné a neefektívne. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké bariéry hlásenia nežiaducich udalostí vnímajú sestry pracujúce na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) vo vybranej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal od januára do marca 2023 na JIS vo vybranej nemocnici v Žilinskom kraji. Výskumný súbor pozostával zo 111 sestier. Na zber údajov bol použitý dotazník zameraný na bariéry hlásenia nežiaducich udalostí. Údaje boli analyzované v štatistickom programe SPSS 25. 0. Na základe priemerného skóre z nástroja (2,65 ± 0,72) môžeme konštatovať, že sestry považovali jednotlivé bariéry hlásenia nežiaducich udalostí za pomerne významné. Za najvýznamnejšiu bariéru považovali sestry strach zo zodpovednosti, súdnych sporov alebo sankcií (2,36 ± 1,26). Výsledky štúdie indikujú, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti jednotlivým systémom hlásenia nežiaducich udalostí, zavádzať anonymné systémy hlásení v klinickej praxi a posilňovať tak samotné hlásenie nežiaducich udalostí. Strach, ako najvýznamnejšiu bariéru hlásenia nežiaducich udalostí, je možné eliminovať len implementovaním kultúry bez viny ako aj pozitívnej kultúry bezpečnosti pacientov.
Reporting adverse events is one of the primary strategies that leads to improving patient safety. However, in the conditions of the Slovak Republic, adverse event reporting is inadequate and ineffective. The aim of our study was to identify the barriers to reporting adverse events perceived by nurses working in intensive care units (ICUs) in a selected hospital in the Slovak Republic. Data collection took place from January to March 2023 in the ICUs of a selected hospital in the Žilina region. The sample consisted of 111 nurses. A questionnaire focused on barriers to reporting adverse events was used for data collection. Data were analyzed using the statistical program SPSS 25. 0. Based on the average score from the tool (2.65 ± 0.72), we can conclude that nurses considered individual barriers to reporting adverse events to be relatively significant. The most significant barrier identified by nurses was fear of responsibility, legal disputes, or sanctions (2.36 ± 1.26). The study results indicate that it is essential to pay more attention to individual adverse event reporting systems, implement anonymous reporting systems in clinical practice, and strengthen the overall reporting of adverse events. Fear, identified as the most significant barrier to reporting adverse events, can only be eliminated by implementing a blame-free culture and a positive patient safety culture.
Úvod: Medikačné pochybenie je definované ako udalosť, ktorá vďaka nevhodnému podaniu medikácie môže spôsobiť alebo môže viesť k poškodeniu pacienta. Táto udalosť je najčastejšie výsledkom ľudského pochybenia, v dôsledku nedbalosti, nedostatku kvalifikácie, nepozornosti, ale je tiež daná počtom príležitostí, pri ktorých môže dôjsť k zlyhaniu. Medikačné pochybenie predstavuje jeden z indikátorov poskytovania kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Cieľom príspevku je poukázať na problematiku medikačného pochybenia v kontexte bezpečnosti pacienta z pohľadu sestry. Metodika: Príspevok predkladá sumarizáciu dostupných informácií v problematike medikačného pochybenia, na príkladoch deklaruje najčastejšie lieky, ktoré sú rizikové z hľadiska zámeny v praxi sestier. Príspevok má charakter literárneho prehľadu. Výsledky: Medikačný omyl, medikačná chyba alebo medikačné pochybenie predstavuje závažný a naliehavý problém najmä z hľadiska bezpečnosti pacienta. Liekové chyby môžu byť klasifikované z rôznych hľadísk. Na základe príčiny, ktorá chybu spôsobila, môžeme hovoriť o vynechaní podania liečiva, ďalej je to podanie chybnej dávky, aplikácia nenaordinovaného lieku, nesprávne zvolená lieková forma, nesprávny čas aplikácie alebo nesprávna cesta podania liečiva. V kontexte s medikačným pochybením sa popisujú aj rizikové lieky k zámene, ktoré sú typické tým, že majú podobný názov alebo ide o rôzne lieky s podobným obalom, či ten istý liek rôzneho objemu, rôznej dávky. V súčasnosti sa pozornosť venuje najmä obmedzovaniu prípravy liekov na oddelení a zaisteniu liekov pripravených k podaniu /RTU – z ang. ready to use/. Ide najmä o koncentrované lieky, ktoré sú dodávané v nosnom roztoku, v koncentrácii umožňujúcej priame podanie do žily. Touto problematikou sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia v spolupráci s Joint Commission International, ktoré vydali smernicu Patient Safety Solutions zameranú na bezpečnosť pri manipulácii s koncentrovanými roztokmi elektrolytov. Ide o medzinárodné štandardy obsahujúce aj štandard pri manipulácii s liekmi s vyššou mierou rizika. Záver: Zvýšenie bezpečnosti procesu podávania liečiv môže byť dosiahnuté elimináciou rizikových faktorov a poskytnutím stratégii na zachytenie chýb a zmiernenie ich následkov. Každá stratégia prevencie chýb musí brať do úvahy celý rad faktorov súvisiacich so zdravotníckym personálom, pacientmi a organizačnými systémami. Zaistiť poskytovanie bezpečnej starostlivosti je jednou z priorít zdravotníctva na všetkých úrovniach. Snahou zdravotníkov by malo byť poskytovanie takej starostlivosti, kde sa riziko chýb eliminuje na čo najnižšiu úroveň.
Introduction: Medication error is defined as an event that, due to the inappropriate administration of medication, may cause or may lead to harm to the patient. This event is most often the result of human error, due to carelessness, lack of qualification, inattention, but it is also given by the number of opportunities in which failure can occur. Medication error is one of the indicators of providing quality and safe nursing care. Objective: The objective of the paper is to highlight the issue of medication error in the context of patient safety from the nurse’s point of view. Methodology: The paper presents a summary of the available information on the issue of medication error, using examples to declare the most common drugs that are risky from the point of view of confusion in the practice of nurses. The contribution has the character of a literary review. Results: Medication error, medication error or medication malpractice represents a serious and urgent problem, especially from the point of view of patient safety. Medication errors can be classified from different points of view. Based on the reason that caused the error, we can talk about missing the administration of the medicine, then it is the administration of the wrong dose, the application of a non-prescribed medicine, the wrongly chosen pharmaceutical form, the wrong time of application or the wrong route of administration of the medicine. In the context of medication error, there are also descriptions of risky medicines for confu- TATIANA HUDÁKOVÁ1,2, MIROSLAVA CAPULIČOVÁ3 1 NsP Trebišov, Svet zdravia, SNP 1079, 075 01 2 SZŠ Michalovce, Masarykova 27, 071 01 3 VÚSCH, Košice, Ondavská 8, 040 11 MEDIKAČNÉ POCHYBENIE A LIEKY RIZIKOVÉ K ZÁMENE MEDICATION MALPRACTICE AND DRUGS AT RISK OF CONFUSION 47 4/2023 sion, which are typical in that they have a similar name or are different medicines with similar packaging, or the same medicine in different volumes, different doses. Currently, attention is paid mainly to limiting the preparation of medicines in the department and securing medicines ready for administration /RTU - from Eng. ready to use/. These are mainly concentrated medicines that are supplied in a carrier solution, in a concentration that allows direct administration into a vein. The World Health Organization also deals with this issue in cooperation with the Joint Commission International, which issued the Patient Safety Solutions directive focused on safety when handling concentrated electrolyte solutions. These are international standards including a standard for the handling of medicines with a higher degree of risk. Conclusion: Increasing the safety of the medication administration process can be achieved by eliminating risk factors and providing a strategy to capture errors and mitigate their consequences. Any error prevention strategy must take into account a range of factors related to healthcare staff, patients and organizational systems. Ensuring the provision of safe care is one of the priorities of healthcare at all levels. The effort of health professionals should be to provide such care where the risk of errors is eliminated to the lowest possible level.
V ústavnej starostlivosti je kultúra bezpečnosti pacientov posudzovaná bežne, výskumy v oblasti ambulantnej starostlivosti sú však len minimálne a v podmienkach Slovenskej republiky úplne absentujú. Cieľom štúdie bolo zistiť, ako zdravotnícki pracovníci vnímajú kultúru bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti. Údaje boli zbierané prostredníctvom nástroja the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Zber údajov bol realizovaný od júna do decembra 2021. Respondenti boli zdravotnícki pracovníci (N = 147) pracujúci v ambulantných zariadeniach v dvoch okresoch Žilinského kraja. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky. Percento pozitívnych odpovedí minimálne 75% dosiahlo 5 z 10 dimenzií kultúry bezpečnosti pacientov. Najlepšie hodnotenou dimenziou bolo Zaškolenie personálu (85,9%), naopak najhoršie hodnotenou bol Pracovný tlak a tempo (28,9%). Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacientov zdravotníckymi pracovníkmi v primárnej starostlivosti odhalilo jej slabé stránky najmä v oblasti pracovného tlaku a tempa. Pravidelné posudzovanie kultúry bezpečnosti pacientov môže viesť k prijatiu potrebných stratégií zameraných na posilnenie slabých stránok, a tým zlepšeniu bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti.
In hospital care, patient safety culture is frequently assessed; however, research in primary care is limited and completely absent in the Slovak Republic. The study aimed to investigate how healthcare professionals perceive the patient safety culture in primary care. Data were collected using the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Data collection was carried out between June and December 2021. The respondents were health professionals (N = 147) working in outpatient facilities in two districts of the Žilina region. The data obtained were analyzed using descriptive statistics. A percentage of positive responses of at least 75% reached five of the ten dimensions of patient safety culture. The best-rated dimensions were staff training (85.9%) and the worst-rated was work pressure and pace (28.9%). The evaluation of the patient safety culture by primary care healthcare professionals revealed its weaknesses, especially in work pressure and pace and monitoring of patient care. The regular evaluation of patient safety culture can lead to adopting the necessary strategies to reinforce weaknesses and thus improve patient safety in primary care.
Pády najčastejšie podliehajú hláseniam v akútnom nemocničnom prostredí. Pády môžu mať za následok smrť alebo vážne zranenie, vrátane zlomenín. Žiadny pád nemožno považovať za úplne neškodný, pretože je spojený aj so strachom z ďalších pádov, oneskoreným funkčným zotavením a predĺženou dĺžkou pobytu v nemocnici. Existuje viacero rizikových faktorov pádu v nemocniciach. Pády však nie sú skutočnými nehodami a existujú dôkazy, že koordinovaný prístup multidisciplinárneho klinického tímu môže znížiť ich výskyt.
Pády najčastejšie podliehajú hláseniam v akútnom nemocničnom prostredí. Pády môžu mať za následok smrť alebo vážne zranenie, vrátane zlomenín. Žiadny pád nemožno považovať za úplne neškodný, pretože je spojený aj so strachom z ďalších pádov, oneskoreným funkčným zotavením a predĺženou dĺžkou pobytu v nemocnici. Existuje viacero rizikových faktorov pádu v nemocniciach. Pády však nie sú skutočnými nehodami a existujú dôkazy, že koordinovaný prístup multidisciplinárneho klinického tímu môže znížiť ich výskyt.
Východiská: Práca predkladá komplexný pohľad sestry zameraný na bezpečnosť pacienta pri poskytovaní intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti, obzvlášť na výkon optimálnych postupov hygieny rúk. Ak sa týmto činnostiam nevenuje dôkladná pozornosť, môžu u pacienta vznikať nežiadúce účinky vedúce k ohrozeniu jeho bezpečnosti, zdravia a života. Ciele: Cieľmi práce je zistiť, či oddelenia intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti majú spracovanú kultúru bezpečnosti pacienta v súvislosti s výkonom optimálnej hygieny rúk. Zistiť vzdelanosť sestier v rámci správneho postupu pri hygiene rúk v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti vzhľadom na eliminovanie výskytu chýb, omylov a nežiadúcich udalostí spôsobených nedostatočnou hygienou rúk a zistiť najčastejšie uvádzané dôvody non-compliance hygieny rúk sestier v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Metódy: Pre zber relevantných údajov sme zvolili formu dotazníka vlastnej konštrukcie. Obsahuje 17 otázok a 5 kategorizačných otázok. Dotazníky boli zverejnené on-line. Počet návštev 287, počet iba zobrazených 127, počet dokončených 160, počet nedokončených 0. Vzorka: Prieskumu sa zúčastnilo 287 respondentov. Súbor tvorilo 160 sestier pracujúcich na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny a oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku. Zber údajov bol realizovaný od septembra 2021 do februára 2022. Výsledky: V prieskume sme dotazníkom zistili, že stratégiu bezpečnosti pacienta majú zdravotnícke zariadenia vypracovanú, ale prevláda slabá informovanosť zdravotníckych pracovníkov s touto stratégiou. Taktiež majú spracované optimálne postupy hygieny rúk a vyvesené na dostupných miestach, ale len veľmi málo zdravotníckych pracovníkov im rozumie a riadi sa nimi. Absentuje pravidelnosť školení v rámci optimálneho postupu hygieny rúk, absentuje výkon kontrol, analýzy hlásení chýb, omylov, nežiadúcich udalostí a sťažností pacientov. Zdravotnícki pracovníci sú psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpaní, majú nedostatok času na výkon ošetrovateľských úkonov a úkonov v rámci zabezpečenia bezpečnosti pacienta v rámci optimálnych postupov výkonov hygieny rúk. Zdravotnícki pracovníci majú poškodené ruky, vykonávajú prácu s vysokým rizikom kontaminácie, alebo sú náhle odvolaní urobiť ošetrovateľský úkon inému pacientovi, sú poverení úlohou, pri ktorej by si pri každom ošetrení pacienta museli dezinfikovať ruky, majú obavu z poškodenia pokožky, majú ochorenia kože na rukách. Manažment nemocníc nezabezpečuje zdravotníckemu personálu supervíziu. Záver: Výsledky prieskumnej časti nám umožnili objasniť nami uložené ciele, ktoré sú v súlade so súčasnými teoretickými poznatkami uvádzaných autorov. V dôsledku teoretických poznatkov, odbornej literatúry a zistených skutočností nášho prieskumu uvádzame nasledovné odporúčania pre prax: umožniť zdravotníckym pracovníkom pravidelne absolvovať supervíziu, vypracovať aktivity, postupy a techniky na eliminovanie psychickej a fyzickej záťaže zdravotníckych pracovníkov, zaviesť kombinovaný systém hlásenia chýb, omylov a nežiadúcich udalostí a kompletnú analýzu príčin vzniku chýb, omylov a nežiadúcich udalostí, zabezpečiť pravidelné školenia zdravotníckych pracovníkov v oblasti optimálnych postupov hygieny rúk a pravidelnú kontrolu dodržiavania optimálnych postupov hygieny rúk, zaobstarať ÚV lampy, nakoľko práca s UV lampou prináša nový rozmer v kontrole hygieny rúk preto, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť a implementovať stratégiu sebahodnotenia hygieny rúk
Starting points: The work presents a comprehensive view of the nurse focused on patient safety during intensive and resuscitation care, especially on the performance of optimal hand hygiene procedures. If careful attention is not paid to these activities, the patient may develop undesirable effects leading to a threat to his safety, health and life. Objectives: The objectives of the work are to verify the culture of patient safety related to the optimal hand hygiene on the intensive and resuscitation care units. Find out to check the education level of nurses in case of the correct procedure for hand hygiene in intensive and resuscitation care in accordance with to eliminate the number of occurrence of errors, mistakes and undesirable events caused by poor hand hygiene and identify the most frequently cited reasons for poor hand hygiene of nurses in intensive and resuscitation care. Methods: For the collection of relevant data, we have chosen the form of a questionnaire of our own design. It contains 17 questions and 5 categorisation questions. The questionnaires were published online. Number of visits 287, number of only displayed 127, number completed 160, number of unfinished 0. Sample: 287 respondents participated in the survey. The ensemble consisted of 160 nurses working in the department of anesthesiology and intensive medicine and intensive care units in hospitals in Slovakia. The data collection was carried out from September 2021 to February 2022. Results: In the survey, was identified that the patient safety strategy is established in the health facilities, but the healthcare professionals have not enought of awareness of this strategy. They also have processed optimal hand hygiene procedures and posted in available places, but not all healthcare professionals understand them and follow them. Missing regularity of trainings about the optimal hand hygiene procedures and missing inspection procedures, analysis of reports, errors, mistakes, undesirable cases and patient complaints. Healthcare professionals are mentally and physically overloaded, without enought time to perform nursing and patient safety operations in accordance with optimal hand hygiene procedures. Healthcare professionals have damaged hands, they are working with risk of contamination, urgently they have to perform the healt care activities to another patient, they have a tasks wich needs after each operation to make a disinfection of their hands, they are worry about the skin protection, they have a issues with the skin on their hands. Hospital management does not provide to medical staff the process of supervision. Conclusion: The results of the exploratory part have enabled us to clarify the objectives imposed by us, which are in line with the current theoretical knowledge of the reported authors. As a result of theoretical knowledge, professional literature and the established facts of our survey, we make the following recommendations for practice: to allow the healthcare professionals to regularly attend on process of supervision, to prepare activities, procedures and techniques to eliminate mental and physical stress of healthcare professionals, implemented combined system for reporting errors, mistakes and adverse events and a complete analysis of the causes of errors, mistakes and undesirable cases, to ensure regular training of healthcare professionals regarding optimal hand hygiene procedures, and set up process of regular inspection regarding optimal hand hygiene procedure, to obtain more UV lamps which brings more advantages of visual inspection of hand hygiene and implemented strategy of self assesment of hand hygiene.
