Zvyšovanie kvality zdravotníckej starostlivosti (ZS) je spoločným cieľom odborníkov na rôznych úrovniach ZS a popredným záujmom širokej verejnosti. Neoddeliteľnou súčasťou ZS je farmakoterapia. Objektívne porovnanie a hodnotenie trendov kvality farmakoterapie vyžaduje kvantitatívnu analýzu pomocou indikátorov kvality. Sú definované ako merateľné parametre, pre ktoré existujú dôkazy alebo konsenzus, že môžu byť použité na hodnotenie kvality preskripcie a jej zmien. Indikátory kvality možno rozdeľovať na základe ich cieľa (indikátory štruktúry, procesu a výsledku) a obsahu (indikátory orientované na liek, chorobu a pacienta). Optimálne sú indikátory vytvorené podľa údajov medicíny založenej na dôkazoch. V situáciách, kedy nie je dostatok dôkazov pre jednoznačné odporúčania sa používajú indikátory tvorené metódami, ktoré kombinujú dostupné vedecké dôkazy s konsenzom expertov (Delphi metóda, RAND metóda vhodnosti). Tvorba ako aj názory na výpovednú hodnotu indikátorov kvality sú stále vo vývoji. Uplatňujú sa pri deskriptívnom hodnotení farmakoterapie a ako nástroj na zlepšenie jej kvality. Cieľom práce bolo prehľadne priblížiť túto vyvíjajúcu sa oblasť a poukázať na možnosť uplatnenia indikátorov kvality na konkrétnom príklade z praxe. Ako príklad sme uviedli hodnotenie súboru 600 pacientov vo veku ≥ 65 rokov z hľadiska užívania potenciálne nevhodných liečiv pre starších ľudí. Na identifikovanie týchto farmák sme použili modifikovaný Beersov zoznam z roku 2003, ktorý bol vytvorený Delphi metódou. V hodnotenom súbore sa pri prijatí do nemocnice vyskytlo aspoň jedno potenciálne nevhodné liečivo u 121 (20,2 %) chorých a pri prepustení u 120 (20 %) pacientov.

The improvement of the health care quality represents a common goal of professionals at different levels of health care and a prominent public priority. The inseparable part of the health care is pharmacotherapy. The unbiased comparison and evaluation of trends of pharmacotherapy quality require a quantitative analysis using quality indicators. Quality indicator is defined as a measurable element of prescribing performance for which there is evidence or consensus that it can be used to assess quality, and hence in changing the quality of care provided. They can be classified according to their focus (structure, process and outcome indicators) and their content (drug, disease and patient oriented indicators). Optimal indicators are based on the evidence–based medicine. In cases, when there is little evidence to draw unequivocal recommendations, the indicators based on combination of evidence and expert opinion consensus are used (Delphi technique, RAND appropriateness method). The development and opinion on the relevance of quality indicators are still in progress. They are used in descriptive assessment of pharmacotherapy and as a tool for improvement of its quality. The aim of the article was to provide information about this developing topic and to describe an example on their application in the practice. For example we provide an evaluation of a group of 600 patients aged ≥ 65 years from the point of view of potentially inappropriate drug use in elderly. Inappropriate drugs were defined by modified Beers 2003 criteria that were created by Delphi technique. In the evaluated group at least one potentially inappropriate drug occurred in 121 (20.2 %) and 120 (20 %) patients at the time of hospital admission and discharge, respectively.

Farmakologický ústav LF Univ Kom Bratislava

Quality indicators of pharmacotherapy in geriatrics

Indikátory kvality farmakoterapie v geriatrii = Quality indicators of pharmacotherapy in geriatrics /

Quality indicators of pharmacotherapy in geriatrics /

Lit. 34