Úvod: Syndróm spánkového apnoe zhoršuje kvalitu spánku, mení jeho architektúru a spôsobuje nadmernú dennú spavost. V práci sme verifikovali prítomnosť nadmernej dennej spavosti u pacientov so syndrómom obštrukčného spánkového apnoe pomocou nenáročného dotazníka a najpoužívanejšej objektívnej, ale časovo aj finančne nákladnej metódy. Porovnávali sme obidva spôsoby hodnotenia s cieľom navrhnút efektívny postup pri hodnotení dennej spavosti v klinickej praxi. V snahe overit hypotézu, do akej miery sa opakované prebudenia počas spánku a intermitentná nočná hypoxémia podieľajú na nadmernej dennej spavosti, sme realizovali korelácie výsledkov hodnotenia dennej spavosti s vybrannými polysomnografickými parametrami. Metodika: Pomocou Epworthskej škály spavosti a Testu viacpočetnej spánkovej latencie sme hodnotili dennú spavost U 42 pacientov s priemerným vekom 50,31 ± 9,85 rokov. Stupeň syndrómu spánkového apnoe bol stanovený celonočným polysomnografickým vyšetrením s priemerným apnoicko hypopnoickým indexom 31,38 ±24,03. Výsledky: Patologické Epworthské skóre spavosti nad 10 bodov malo 42,86 % pacientov. Pri objektívnom hodnotení spavosti priemerná latencia zaspania v štyroch testoch bola 6,45 minút. Pod 10 minút malo skrátenú latenciu zaspania 92,86 % pacientov. Zistili sme štatisticky význeminú nepriamu koreláciu medzi obidvoma spôsobmi hodnotenia spavosti (r = -0,443, p < 0,01). Avšak napriek významnej korelácii medzi subjektívnym a objektívnym hodnotením spavosti, 19,4 % pacientov s priemernou spánkovou latenciou pod 5 minút malo Epworthské skóre pod 10 bodov. Našli sme významnú nepriamu koreláciu medzi priemernou spánkovou latenciou a arousal indexom, menej výrazná bola závislost Epworthského skóre na arousal indexe. Záver: V skupine našich pacientov Epwothské skóre odráža úroveň spavosti meranej Testom viacpočetnej spánkovej latencie. Avšak subjektívne udávaná spavost nebola vždy v súlade s nálezom pri objektívnom hodnotení, preto výsledky našej štúdie naznačujú opatrnosť pri hodnotení dermej spavosti len subjektívnym postupom. Korelácie výsledkov subjektívneho a objektívneho hodnotenia dermej spavosti s polysomnografickými parametremi vykazujú výraznejšie závislosti v parametroch, ktoré fragmentujú spánok na rozdiel od parametrov poukazujúcich na stupeň desaturácie.

Introduction: The syndrome of sleep apnoea worsens the quality of sleep, changes its architecture and is responsible for excessive daytime somnolence. In our trial we verified the presence of excessive daytime somnolence in patients presenting vrith obstructive sleep apnoea. For this verfification we used a simple questionnaire and the most frequently used objective method, which is time-demanding and expensive. We compared the two assessment methods in order to propose an efficatious procedure for the assessment of daytime somnolence in clinical practice. In order to verify the hypothesis about the share of repeated awakening during sleep and intermittent night hypoxaemia in excessive daytime somnolence we correlated the results of the assessment of daytime somnolence and selected polysomnographic parameters. Method: Using the Epworth scale of somnolence and the test of multiple sleep latencies we assessed daytime somnolence in 42 patients - mean age 50.31 ± 9.85 years. The degree of the syndrome of sleep apnoea was determined on the basis of an all-night polysomnographic investigation with a mean apnoeic-hypopnoeic index 31.38124.03. Results: 42.86 % of the patients had a pathological Epworth somnolence score over 10 points. In an objective evaluation of somnolence the mean latency of falling asleep was 6.45 minutes in four tests. A shorter latency under 10 minutes was found in 92.86 % of the patients. We established a statistically significant indirect correlation between the two methods of somnolence evaluation (r = -0.443, p < 0.01). Despite the significant correlation of the subjective and objective assessment of somnolence, 19.4 % of the patients with a mesin sleep latency under 5 minutes had an Epworth score under 10 points. We found a significant indirect correlation between the mean sleep latency and the arousal index, the dependence of the Epworth score on the arouscd index was less significant. Conclusions: In our group of patients the Epworth score reflected the level of somnolence measured by the test of multiple sleep latency. Although the subjectively given somnolence did not always tally with the results of objective evaluation, the results of our trial suggest that we should be careful when assessing daytime somnolence solely by a subjective approach. The correlation of results of subjective assessment and objective evaluation of daytime somnolence with polysomnographic parameters indicate a higher dependence on parameters fragmenting sleep than on parameters giving the degree of desaturation.

Excessive daytime somnolence - consequence of the syndrome of obstructive sleep apnoea

Nadmerná denná spavosť - následok syndrómu obštrukčného spánkového apnoe = Excessive daytime somnolence - consequence of the syndrome of obstructive sleep apnoea /

Excessive daytime somnolence - consequence of the syndrome of obstructive sleep apnoea /