Úvod: Parietálne peritoneum sa zdá byť vhodným materiálom pre rekonštrukciu cievneho systému. Cieľ: Zhodnotiť a porovnať trombogenicitu a schopnosť endotelizácie mezotelovej a submezotelovej strany parietálneho peritonea vo venóznom systéme u psa. Materiál a metodika: Experimentálne zvieratá: canis familiaris (n = 13), kríženci oboch pohlaví, vek 1 až 2 roky, hmotnosť 15–25kg, podstúpili autológnu transplantáciu peritoneálnych štepov mezotelovou stranou do lumenu - skupina M (n = 5) a submezotelovou stranou do lumenu – skupina S (n = 5). V kontrolnej skupine K (n = 3) bola použitá ako štep časť venóznej steny, ktorá bola našitá na svoje pôvodné miesto. Bioptické vzorky odobrané 10., 20., 30. a 40. pooperačný deň (POD) boli ofarbené farbením na HE, NADPH-d a imunohistochemicky na intermediálne vimentínové filamenta. Miera endotelizácie peritoneálneho štepu bola zmeraná morfometrickým meraním a trombogenicita bola hodnotená peroperačne. Výsledky: Ani v jednej experimentálnej skupine nebola peroperačne zistená prítomnosť trombov. V prvej experimentálnej (skupine M) bola 10. POD zaznamemaná začínajúca endotelizácia peritoneálneho štepu v rozsahu 20 %. Kompletnú endotelizáciu sme v tejto skupine zaznamenali 30. POD. V druhej experimentálnej (skupine S) bola zistená 10. POD endotelizácia štepu v rozsahu 10 %. Kompletná endotelizácia bola zaznamenaná 40. POD. V tretej experimentálnej skupine K, neboli pozorované zmeny endotelu v priebehu experimentu. Záver: Obe strany peritonea nejavia známky trombogenicity a majú schopnosť endotelizovať.

Introduction: The parietal peritoneum appears to be a suitable material for the vascular system reconstructions. Aim: The aim was to assess and compare thrombogenicity and ability for endothelization of the mesothelial and submesothelial side of the parietal peritoneum in the canine venous system. Material and Methodology: Experimental animals: canis familiaris (n = 13), half-breeds of both sexes, aged between 1 and 2 years, weighting 15–25kgs, underwent authological transplantations of the peritoneal grafts with the mesothelial side in the lumen - the group M (n = 5) and with the submesothelial side in the lumen – the group S (n = 5). In the control group K (n = 3) a part of the venous wall was used as a graft and was affixed back to its original place. The bioptic samples collected on the 10th, 20th, 30th and 40th postoperative day (POD) were stained using the HE staining, NADPH-d and imunohistochemically on the intermedial filaments. The endothelization rate of the peritoneal graft was measured using morphometry and the trombogenicity was assessed peroperatively. Results: In none of the trial groups a presence of thrombi was detected peroperatively. In the first trial group (group M), the onset of the peritoneal graft epithelization (reaching 20%) was recorded on the 10th POD. The endothelization process was completed on the 30th POD in this trial group. In the second trial group (group S), the peritoneal graft epithelization reaching 10% was recorded on the 10th POD. The process was completed on the 40th POD. In the third trial group K, no endothelial changes were recorded during the experiment. Conclusion: Both sides of the peritoneum do not show signs of thrombogenicity and possess ability for endothelization.

Klinika kardiochirurgie IKEM Praha

Experimental use of the peritoneal graft as a vascular prosthesis

Využitie peritoneálneho štepu ako cievnej náhrady v experimente = Experimental use of the peritoneal graft as a vascular prosthesis /

Experimental use of the peritoneal graft as a vascular prosthesis /

Lit. 10