Východisko. Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich život obyvateľov v domovoch dôchodcov (ďalej DD) je ich aktivita vo voľnom čase. Cieľom práce bolo posúdiť tieto činnosti a ich vývoj v jedenásťročnom období. Metódy a výsledky. Vlastnými riadenými rozhovormi sme vyšetrili dva súbory obyvateľov DD; v roku 1989 všetkých 48 obyvateľov jedného DD (priemerný vek 69,3 rokov); v roku 2000 59 náhodne vybraných obyvateľov štyroch DD s priemerným vekom 71,2 rokov. V rozhovore sa seniori vyjadrovali k účasti na navrhovaných možnostiach činností. Uvedené dva súbory sme navzájom porovnávali podľa pohlavia, veku, kognitívnych porúch a porúch mobility. Štatistické zisťovanie sme vykonali pomocou χ-kvadrátového testu v kontingenčných tabuľkách. V roku 1989 nám obyvatelia uviedli 179 aktivít, priemerne 3,7 na jedného obyvateľa; v roku 2000 uviedli 187 aktivít, priemerný počet aktivít na jedného obyvateľa poklesol na 3,2. Najčastejšími v oboch rokoch boli prechádzky v okolí, sledovanie TV a počúvanie rozhlasu. V šiestich z porovnávaných činností prišlo v roku 2000 ku zníženiu počtu obyvateľov, ktorí sa nimi zaoberali. Pri hodnotení záujmov podľa pohlavia sme zistili väčší úbytok aktivít u mužov ako u žien. Pri zohľadnení vekových skupín sme pozorovali väčší úbytok záujmov u „starých“ obyvateľov (75 + ročných). Značná časť seniorov (bez ohľadu na vek) sa v roku 2000 zapájala do akcií, organizovaných zariadeniami. Pozorovali sme signifikantný vzostup počtu obyvateľov s kognitívnymi poruchami i poruchami mobility. Závery. Autori poukazujú na problematiku voľnočasových aktivít u seniorov v DD. V sledovanom 11 ročnom období pozorovali pokles týchto činností.

Background. One of important factors affecting the life of the residents in seniors' homes (SHs) is their activity in leisure time. The objective of our work was to describe these activities and their development in a period of eleven years. Methods and Results. We have examined two sets of inhabitants of SHs with our own standardized interview: all 48 residents of one SH (average age 69.3 years) in 1989, and randomly selected 59 residents of four SHs (average age 71.2 years) in 2000. In our questionnaire, seniors answered if they took part in some of the proposed activities. The two sets of inhabitants were compared with each other, in sex and age groups, and according to cognitive impairments and mobility. In statistical evaluations we used the χ-square test in contingency tables. The inhabitants reported 179 activities, on average 3.7 activities per one resident in 1989. In 2000 they presented 187 activities, and the average (3.2 activities per one resident) decreased slightly. In both years, the most frequent activities were walking outdoors, watching TV and listening to radio. In six of the compared activities we observed a decrease in the number of residents pursuing them in 2000. When comparing the activities in sexes, we observed a greater decrease in activities in women than in men. Comparisons in age groups revealed a greater decrease of activities in “old” inhabitants (75 + years). In 2000, a considerable number of residents (without regard to age) took part in activities organized by institutions. We observed a significant increase in the number of residents with cognitive impairments and mobility deficits. Conclusions. The authors point at the issue of leisure time activities of the elderly in seniors' homes. In the monitored period of eleven years, a decrease of activities was observed.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv Alžbety Katedra ošetrovateľstva Bratislava

Comparison of athe activities of the elderly in homes of seniors in 1989 and 2000

Porovnanie aktivít obyvateľov domovov dôchodcov v rokoch 1989 a 2000 = Comparison of athe activities of the elderly in homes of seniors in 1989 and 2000 /

Lit. 20