Etiopatogenéza autoimunitných ochorení nebola jednoznačne objasnená. Autoimunitné ochorenia vznikajú u jednotlivcov s gene­tickou predispozíciou. Z endogénnych faktorov svoju úlohu zohrávajú aj pohlavné hormóny, najmä prolaktín. Cieľom práce bolo vyšetriť bazálne a TRH testom stimulované hodnoty prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva: systémový lupus erythema­tosus (SLE), systémová skleróza, Sjögrenov syndróm, dermatomyozitída. Súbor a metódy: Autori vyšetrili 43 pacientov so systémovými ochoreniami spojiva: 20 pacientov s SLE, 7 pacientov so Sjögrenovým syndrómom, 7 so systémovou sklerózou a 9 s dermatomyozitídou. Priemerný vek pacientov: 39,87 rokov. Ako kontrolu vyšetrili 30 dobrovoľníkov, priemerný vek 35,17 rokov. Výsledky: Hladina prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva bola 14,629 ng/ml, čo je viac ako u kontrolnej skupiny (6,952 ng/ml), bez štatistickej významnosti. Po i.v. stimulácii došlo po 20 min k štatisticky významnému vzostupu prolaktínu u pacientov (62,630 ng/ml) v porovnaní s kontrolnou skupinou (30,982 ng/ml). Tento štatisticky významný rozdiel pretrvával aj 60 min po podaní TRH - kontrolná skupina 16,43 ng/ml, pacienti so systémovými ochoreniami spojiva 36,890 ng/ml. Rozdiely v hladinách prolaktínu u jednotlivých systémových ochorení spojiva neboli štatisticky významné. Pozitívna korelácia v skupine chorých bola nájdená medzi stimulovanými hodnotami pro­laktínu a hodnotou FW. Celkovo však nebola nájdená jednoznačná korelácia medzi laboratórnou aktivitou a hladinami prolaktínu. Záver: V práci autori zistili, že poststimulované hodnoty prolaktínu u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva sú štatisticky významne vyššie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Korelačnými analýzami nebola zistená jednoznačná súvislosť medzi zápalovou aktivitou a hla­dinami prolaktínu, preto autori predpokladajú, že stredne zvýšené hodnoty prolaktínu sú u pacientov so systémovými ochoreniami spojiva skôr rizikový faktor ochorenia ako marker zápalu.

The ethiopathogenesis of auto-immune diseases has not yet been fully explored. Auto-immune diseases develop in individuals with a genetic pre-disposition. Among the endogenous factors, also sexual hormones play a role, especially prolactin. The objective of the study was to use basal exam and TRH test to determine stimulated prolactin values in patients with a systemic connective tissue disease: systemic lupus erythematosus (SLE), systemic sclerosis, Sjögren's syndrome, dermatomyositis. PATIENT GROUP AND METHODS: The authors examined 43 patients with systemic connective tissue diseases: 20 patients with SLE, 7 patients with Sjögren's syndrome, 7 patients with systemic sclerosis and 9 patients with dermatomyositis. The mean age of the patients was 39.87 years. The control group consisted of 30 volunteers with a mean age of 35.17 years. OUTCOME: Prolactin level in the patients with systemic connective tissue diseases was 14.629 ng/ml, which is more than in the control group. A statistically significant increase in prolactin level was recorded 20 minutes after i.v. stimulation as compared with the control group (30.982 ng/ml). This statistically significant difference was still present 60 minutes after the TRH administration, with 16.43 ng/ml in the control group, and 36.890 ng/ml in the systemic connective tissue disorder patient group. The differences between prolactin levels for the different systemic connective tissue diseases were not statistically significant. A positive correlation in the patient group was found between the stimulated prolactin values and the FW value. On the whole, however, there was no clear correlation found between laboratory activity and prolactin levels. CONCLUSION: The authors found out that post-stimulation prolactin levels were statistically significantly higher in patients with systemic connective tissue disease as compared with the control group. Correlation analyses did not show a clear link between inflammatory activity and prolactin levels, and therefore the authors assume that medium increased values of prolactin are rather a risk factor for the disease than an inflammation marker in patients with a systemic connective tissue disease.

Interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a FN L Pasteura Košice

Prolactin - a marker of the activity of connective tissue systemic disease?

Lit.: 22