Cieľ: zhodnotenie skúseností s diagnostikou a liečbou symptomatickej urolitiázy u gravidných žien. Materiál a metódy práce: retrospektívne hodnotených 21 gravidných žien (priemerný vek 27 r., rozpätie 21–39 r.). Lokalizácia konkrementu: močovod u 17/21 (81 %), oblička u 4/21 (19 %), vpravo u 16/21 (76 %), vľavo u 5/21 (24 %). Predošlá pozitívna anamnéza urolitiázy zaznamenaná len u 4/21 (19 %) gravidných žien. Príznaky urolitiázy: bolesť v boku u 14/21 (66 %), bolesť v boku a febrílie (> 38 °C) u 5/21 (24 %), makroskopická hematúria u 1/21 (5 %) a príznaky dolných močových ciest tiež u 1/21 (5 %) gravidných žien. Diagnostika: anamnéza, ultrasonografia, laboratórne vyšetrenia. Aktívne sledovanie s podpornou starostlivosťou (primeraná hydratácia, analgézia, antibiotiká a pod.) realizované u 11/21 (52 %) gravidných žien, u 7/21 (33 %) žien urobený stenting močovodu a nefrostómia u 3/21 (15 %) pacientok. Výsledky: Spontánny odchod konkrementu zaznamenaný u 10 (48 %) žien. Po pôrode boli úspešne realizované: ureteroskopické odstránenie konkrementu u 8 (38 %) a ESWL u troch (14 %) postihnutých. Komplikácie: uskladňovacie („iritačné“) príznaky dolných močových ciest u 5/7 (71 %), rýchla inkrustácia stentu u 2/7 (29 %) a febrilný stav (> 38 °C u 1/7 (14 %) po zavedení ureterálneho stentu. Krátkodobé krvácanie bolo pozorované u 1/3 pacientok s nefrostómiou. Ani u jednej pacientky nebolo zaznamenané poškodenie plodu alebo iné významnejšie komplikácie tehotenstva alebo pri samotnom pôrode. Záver: Diagnostika a liečba symptomatickej urolitiázy v gravidite nemusí byť tak jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hlavnou diagnostickou zobrazovacou metódou v gravidite je bezpochyby ultrasonografia. Potvrdilo sa, že mnoho (48 % tohto súboru) konkrementov zistených počas tehotenstva, odchádza spontánne. Aktívne sledovanie a podporná starostlivosť boli základnou liečebnou stratégiou u gravidných žien s urolitiázou. V prípade pretrvávajúcich bolestí alebo nebezpečia vzniku pyonefrózy/urosepsy bola riešením dočasná drenáž moču vnútorným stentom alebo aj nefrostómiou. Definitívna liečba po pôrode (endoskopická manipulácia, prípadne ESWL) bola tiež vysoko efektívna a bezpečná. Komplikácie takéhoto postupu boli minimálne. Včasná diagnóza, použitie vhodnej liečby a medziodborová spolupráca (najmä s gynekológom a rádiológom) boli významnými predpokladmi pre dosiahnutie úspešného výsledku.

Objective: to assess owvn experience with diagnosis and treatment of urolithiasis in pregnancy Material and methods: 21 pregnant vomen (average age 21 years, range 21–39 years) was evaluated in retrospective analysis. The localisation of stones were: ureter (in 17/21 (81 %)), kidney (in 4/21 (19 %)), right (in 16 (76 %)), left (in 5/21 (24 %)) pregnant patients. Positive history of urolithiasis (before pregnancy) was noted in 4/21 (19 %) women. Symptoms of urolithiasis were: flank pain (in 14/21 (66 %)), flank pain plus fever more than 38 °C (in 5/21 (24 %)), gross hematuria (in 1/21 (5 %)) and irritative lower urinary tract symptoms (in 1/21 (5 %)). Diagnosis is based on history, physical examination, laboratory examination and ultrasonography. Treatment of urolithiasis in pregnancy: active expectant management with supportive care (appropriate hydration, analgesia, antibiotics, etc.) in 11/21 (53 %), ureteral stent in 7/21 (33 %) and percutaneous nephrostomy in 3/14 (14 %) patients. Results: 10/21 (48 %) patients passed their stones spontaneously. Definitive treatment (ureteroscopic management in 8/21 (38 %)and extracorporeal shock wave lithotripsy in 3/21 (14 %)) were performed safely and and effectively in post partum period. Complications: irritative lower urinary tract symptoms in 5/7 (71 %), rapid stent encrustation in 2/7 (29 %), and fever more than 38 °C in 1/7 (14 %) after indweling uereteral stent. Short – lasting gross hematuria was noted in 1/3 (33 %) women with percutaneous nephrostomy. There was no recorded any serious complication of pregnancy or childbearing. Conclusion: Diagnosis and therapeutic management of urolithiasis in pregnancy is not too easy. Ultrasonography remains the cornerstone of imaging of urinary tract in pregnant women. There was confirmed, that more (48 % in this group of patients) stones passed spontaneously (still during a pregnancy or in the postpartum period). Active management with supportive care were a basal treatment strategy in a pregnant women with urolithiasis. Temporary urinary drainage (indwelling ureteral stent placement, or percutaneous nephrostomy) was effective resolution in a cases of incipient pyonephrosis/urosepsis, and intractable pain. Definitive treatment (endoscopic manipulation, extracorporeal shock wave lithotripsy) were higly effective and safe (with minimal complicatons) in a postpartum period also. Prompt diagnosis, adequate therapy and interdisciplinary collaboration (between urologist, radiologist and obstetrician) are strictly required for the possibilty of an excellent, stone free outcome.

Urologické oddelenie NsP Skalica

Experience with diagnosis and therapy of urolithiasis in pregnancy

Lit.: 30