Cieľ: Autorka sa v práci zaoberá posúdením ako starostlivost o zomierajúceho ovplyvňuje vybrané aspekty kvality života - fyzické zdravie opatrovateľa, spirituálnu a emocionálnu oblasť, ekonomický stav a sociálnu oblasť; hodnotením záťaže a spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou z hľadiska formy poskytovanej starostlivosti (domáca vs. inštitucionálna paliatívna starostlivosť). Metódy: Na zber empirických informácií boli použité validné, reliabilné dotazníky, Caregiver Quality of Life Index - Cancer, (Weitzner & McMillan, 1999, s. 55-63), Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, s. 343–348) a FAMCARE (Kristjanson et al., 1993, s. 693-701). Do výskumu bolo zaradených 100 respondentov, ktorí poskytujú paliatívnu starostlivosť zomierajúcemu. Výsledky: Výsledky štatistickej analýzy dokazujú signifikantné rozdiely v miere záťaže ako aj vo všetkých doménach kvality života medzi opatrovateľmi z hľadiska formy poskytovanej starostlivosti. Signifikantné rozdiely medzi uvedenými skupinami sa nepotvrdili v spokojnosti opatrovateľov s poskytovanou starostlivosťou. Záver: Výsledky výskumu korešpondujú so závermi viacerých prehľadových štúdií, z ktorých vyplýva, že systematické posudzovanie miery záťaže a kvality života opatrovateľa, realizácia ošetrovateľských intervencií vo vzťahu k nemu ako aj hodnotenie ich efektívnosti môže prispieť k lepšej kvalite života rodín a k prevencii vzniku syndrómu citového vyhorenia.

Aim: Author concerns in work assessment as providing care of dying relative influence the aspects of quality of life – physical health, spiritual and emotional aspects, financial and social status; monitoring degree of the caregiver burden and satisfaction with providing care to dying relative in light of form in providing care (home care vs. institutional palliative care). Methods: For research author used standardized questionnaires Caregiver Quality of Life Index – Cancer (Weitzner & McMillan, 1999, p. 55-63), Caregiver Strain Index (Robinson, 1983, p. 343–348), and FAMCARE (Kristjanson et al, 1993, p. 693-701). This research included the sample size of 100 respondents, who provide palliative care. Results: Following analyses receives entry author found out, significant statistical differences of the form of providing care of the caregiver, in all domains of quality of life. We didn’t find significant statistical differences in the burden of a caregiver. Conclusion: The results of our study accept the conclusion of several systematic reviews. Caregiver burden assessment and also quality of life assessment, realization nursing interventions and monitoring effectivity of interventions can improve quality of life of caregiver and can prevent development of burnout syndrome.

Ústav ošetrovateľstva Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzita Komenského Bratislava

Issue of providing care about dying from the caregiver perspective

Lit.: 10