Posledné štyri roky sme svedkami úžasného pokroku v genetike komplexných ochorení. Genetické technológie zaznamenali v posledných rokoch mnoho nových objavov a tieto technológie sú dnes aplikované do lekárskej genetiky. Na základe informácií získaných z projektov Human Genome Project a Haplotype Map Project (HapMap), ktoré mapujú genetické variácie ľudského genómu, boli vyvinuté tzv. jednonukleotidové polymorfizmy (single nucleotide polymorphism, SNP). Táto technológia umožňuje testovanie stoviek tisícov (alebo aj miliónov) SNP u daného jedinca v jednom experimente. Aplikáciou tejto technológie na veľkých populá­ciách je možné realizovať celogenómové asociačné štúdie, ako bola nazvaná prvá vlna týchto štúdií. V roku 2007 bola publikovaná prvá celogenómová asociačná štúdia astmy a nasledovalo niekoľko ďalších štúdií zameraných na intermediárne fenotypy alebo fenotypy spojené s astmou. K roku 2010 existujú údaje z celogenómových asociačných štúdií zameraných na astmu a podobné poruchy, reguláciu imunoglobulínu E, eozinofíliu a atopický ekzém. Posledné roky boli pre genetiku ako veľká zlatá horúčka, kde každý, kto si mohol dovoliť SNP a mal k dispozícii populáciu s dobre fenotypovo definovaným ochorením, začal „kopať“ genóm a s určitosťou našiel nejaký poklad. Celogenómové asociačné štúdie nepochybne zmenili náš pohľad na genetiku komplexných ochorení a nahľadanie na genetickú architektúru ochorení. Celogenómové asociačné štúdie však zlyhali v riešení komplexných ochorení, pričom sa nenaplnili očakávania mnohých z oblasti medicíny aj mimo nej. V skutočnosti je možné len malú časť dedičnosti komplexných ochorení vysvetliť veľkými signálmi vnímavosti identifikovanými súčasnými celogenómovými asociačnými štúdiami. Tieto štúdie však bolo potrebné uskutočniť, aby sme získali informáciu, že veľkú časť dedičnosti komplexných ochorení nie je možné vysvetliť samotným polymorfizmom. Je jasné, že s celogenómovými asociačnými štúdiami vývoj ľudskej genetiky nekončí. Tieto štúdie boli skôr prvým dôležitým krokom v pochopení úlohy genómu a jeho va­riácií vo vnímavosti na alergiu. Cesta od genetiky k lôžku pacienta v prípade alergie môže byť ešte dlhá a spletitá, ale v priebehu piatich rokov a niekoľkých celogenómových asociačných štúdií sme získali množstvo pohľadov, ktoré zmenili doterajšie dogmy. Hlavné lokusy vnímavosti na astmu obsahujú gény, ktoré doteraz neboli spájané s astmou; genetická vnímavosť na detskú astmu sa podstatne líši od genetiky astmy v dospelom veku. Vnímavosť na atopickú senzibilizáciu a astmu ako aj na atopický ekzém sa neprekrýva, hoci hlavný lokus pre astmu zvyšuje aj riziko pre rozvoj Crohnovej choroby – ochorenia, ktoré nie je na prvý pohľad ľahké uviesť do súvislosti s astmou a alergickými ochoreniami. Rôzne etniká môžu mať u daného ochorenia rôzne varianty prepojenia génov. Komplexne vzaté, v súčasnosti existujú genetické dôkazy o tom, že astma je v rôznych etnikách, v rôznom veku a u oboch pohlaví rôznorodé ochorenie. Pred nami sú nové výzvy. Pozvali sme k diskusii skupiny, ktoré podstatnou mierou prispeli na poli alergie a genetiky vlastnými celogenómovými asociačnými štúdiami. O stanovisko k postaveniu celogenómových asociačných štúdií a o názor na budúci vývoj v oblasti genetiky astmy a alergie sme požiadali expertov ako Kathleen Barnes [1], Hakon Hakonarson [2], Young-Ae Lee [3] a Stephan Weidinger [4]; ich odpovede nájdete čiastočne v tomto čísle česko-slovenského výberu a čiastočne v originálnej verzii časopisu Current Opinion in Allergy and Clinical Immunology (2010, roč. 10, č.5). Miriam Moffatt [5] a Carole Ober [6] tak už urobili skôr. Svojou prácou autori prehľadových článkov v našej sérii poskytujú svoje pohľady na to, kam by sa mal výskum v oblasti genetiky alergie posúvať. Je čas zhodnotiť, čo dokázali celogenómové asociačné štúdie a ako ďalej naložíme s doteraz nazbieranými obrovskými súbormi údajov, novými analytickými nástrojmi a technológiou, ktoré máme v rukách (a ktoré sa objavujú na horizonte), a s novými nápadmi, ktoré vznikli v procese realizácie celogenómových asociačných štúdií. Tak ako Rím nebol postavený za jeden deň, nebude ani genóm pochopený za okamih.

Next generation genetics in allergy

Lit.: 6