Expozícia benzénu v pracovnom prostredí predstavuje závažné riziko pre ľudský organizmus. Benzén má významné hematotoxické účinky, poškodzuje centrálnu nervovú sústavu a imunitný systém, je karcinogénom kategórie 1 a mutagénom kategórie 2. V práci sme sa zamerali na stanovenie a porovnanie dvoch biomarkerov expozície benzénu. Stanovenie kyseliny trans,trans-mukonovej v moči metódou HPLC s UV detekciou, ktoré je považované za vhodný a akceptovateľný biomonitoring pracovného prostredia a spektrofotometrické stanovenie fenolu v moči. Cigaretový dym obsahuje relatívne vysoké koncentrácie benzénu a stáva sa dôležitým prídavným zdrojom benzénovej expozície pre fajčiarov. Cieľom práce bolo sledovať vplyv dĺžky profesionálnej expozície pracovníkov na mieru vylučovania biomarkerov expozície benzénu a overiť hypotézu, či aktívne fajčenie exponovaných pracovníkov vplýva na mieru vylučovania zvolených biomarkerov. Výsledkom skupinového testovania 105 benzénu exponovaných pracovníkov bolo určenie hodnôt priemerných koncentrácií oboch vylučovaných biomarkerov expozície benzénu s porovnateľným, krátkym polčasom vylučovania z organizmu. Obsah kyseliny trans,trans-mukonovej v moči bol 0,80 (1,34) mg . g-1 kreatinínu a obsah fenolu bol 10,64 (12,67) mg . g-1 kreatinínu. Obsah kyseliny trans,trans-mukonovej u pracovníkov exponovaných benzénu neprekračoval doporučený koncentračný limit pre úroveň technickej smernej hodnoty benzénu v zmysle platnej legislatívy, ale prekračoval doporučenú biologickú medznú hodnotu, podľa Americkej rady vládnych hygienikov pre priemysel, pre vzorky biologického materiálu odobraté exponovaným zamestnancom na konci pracovnej zmeny. Priemerný obsah fenolu v moči sa u týchto zamestnancov dokonca pohyboval na fyziologickej úrovni. Na základe laboratórnych analýz a štatistického šetrenia exponovanej skupiny pracovníkov nebol zistený vzťah medzi dĺžkou pracovnej expozície a zvýšeným vylučovaním zvolených biomarkerov. Nebol potvrdený ani vzťah medzi zvýšeným vylučovaním biomarkerov a fajčiarskými návykmi, ktoré mohli mať vplyv na hodnotenie profesionálnej záťaže inhalačným benzénom.

Benzene exposure poses a serious risk to human health in the workplace. Benzene has significant hematotoxic effects, causes damage to the central nervous system and immune system, is classified as a Category 1 carcinogen, and a Category 2 mutagen. In this study, we focused on determination and comparison of two biomarkers of benzene exposure. Determination of trans,trans-muconic acid in urine by a HPLC method with UV detection is considered as suitable and acceptable biomonitoring of workplaces, and spectrophotometric determination of phenol in urine. Cigarette smoke contains relatively high concentrations of bendoporučozene and becomes a significant additional source of benzene exposure for smokers. The aim of this study was to monitor influence of the length of occupational worker exposure on excretion rate of exposure benzene biomarkers, and to verify a hypothesis whether the amount of selected biomarker excretion is affected by active smoking of exposed workers. The result of a group testing of 105 workers being exposed to benzene was the determination of average concentration values of both excreted biomarkers of benzene exposure with a comparable and short halftime of excretion from the organism. Urine trans,trans-muconic acid concentration was 0.80 (1.34) mg . g-1 creatinine and phenol concentration was 10.64 (12.67) mg . g-1 creatinine. Concentration of trans,trans-muconic acid for workers being exposed to benzene did not exceed a recommended concentration limit of treshold limit value of benzene according to applicable legislation, but it exceeded recommended biological exposure indexes according to the American Conference of Governmental Industrial Hygienists as for samples of biological material taken from exposed workers at the end of the shift. The average phenol content in urine was even at physiologic level. Based on laboratory analyses and statistic data of the group of the exposed workers, no relationship was found between the lenght of occupational exposure and increased selected biomarker excretion. No relationship was confirmed between increased selected biomarker excretion and smoker habits that would affect evaluation of occupational load by inhalation of benzene either.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikoogie LF UPJŠ a Univerzitná nemocnica L Pasteura Košice

Oddelenie pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Nemocnice Košice Šaca 1 súkromnej nemocnice Košice

Ústav verejného zdravotníctva LF UPJŠ Košice

Influence of tobacco smoking on excretion rate of biomarkers of benzene exposure

Obsahuje 4 tabulky

Literatura