Cieľ: Cieľom štúdie bolo identifikovať úroveň emočnej inteligencie (EI) u sestier a zistiť rozdiely v úrovni EI vzhľadom na vek, dĺžku praxe a vzdelanie sestier. Metódy: Výskumný súbor tvorili sestry (n = 280) poskytujúce starostlivosť pacientom v nemocniciach Trnavského kraja. Na meranie úrovne EI boli použité dotazníky, ktoré reprezentujú súčasné prístupy chápania EI. Dotazník SIT-EMO (Situational Test of Emotional Understanding), zisťuje úroveň EI ako schopnosti, SEIS (Schutte EI Scale) zisťoval úroveň EI sestier ako črty. Pri spracovaní dát boli využité metódy deskriptívnej štatistiky a induktívnej štatistiky. Údaje boli spracované v štatistickom softvéri SPSS 15.0. Výsledky: Zistili sme štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) v úrovni EI sestier vzhľadom k ich veku. Pri ostatných sociodemografických znakoch (dĺžka profesijnej praxe, vzdelanie) nebol zaznamenaný štatisticky významný rozdiel (p > 0,05). Záver: Zistené výsledky umožňujú upriamiť pozornosť na rozvoj EI u sestier prostredníctvom možností vzdelávacích inštitúcií. Môžeme podporovať zmeny, ktoré budú prispievať ku zvýšenej kvalite poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Využívanie EI je nutnou a zároveň modernou požiadavkou ošetrovateľstva.

Aim: The aim of this study was to identify the level of emotional intelligence (EI) of nurses and to identify differences in the level of EI in relation to their age, length of work experience and education. Methods: The sample consisted of nurses (n = 280) providing care to patients in Trnava region hospitals. To measure the level of EI we used the questionnaires representing current approaches to understanding of EI. EI as an ability was determined by the questionnaire SIT-EMO (Situational Test of Emotional Understanding), while EI as a feature was assessed by SEIS (Schutte EI Scale). To process the data, methods of descriptive statistics and inductive statistics were used. The data were processed in SPSS 15.0 statistical software. Results: A statistically significant difference (p < 0.05) was found between the level of nurses’ EI level and their age. In terms of other social demographic data (length of work experience, education), a statistically significant difference (p > 0.05) was not found. Conclusion: The results enable to focus attention on the development of nurses’ EI through educational institutions. We can encourage changes that will contribute to increasing of the quality of provided nursing care. Using EI is a necessary as well as modern requirement in nursing.

Katedra ošetrovateľstva Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita v Trnave SR

Katedra psychologie Filozofická fakulta Ostravská univerzita v Ostravě ČR

Emotional intelligence of nurses and its role in nursing

Emočná inteligencia sestier, jej úloha v ošetrovateľstve [elektronický zdroj] /

Plný text příspěvku bude publikován v časopise Ošetřovatelství a porodní asistence

Literatura