Diagnostika perikardiálnych ochorení sa radikálne zmenila použitím moderných zobrazovacích techník, a to najmä echokardiografie. Jej výhodou je neinvazívnosť, ľahká dostupnosť a neobmedzená opakovateľnosť vyšetrenia pri sledovaní dynamiky ochorenia perikardu. U pacienta s podozrením na perikarditídu stojí echokardiografia na začiatku celého diagnostického procesu. Perikarditída je ale klinická diagnóza a nemôže byť postavená len na základe echokardiografického vyšetrenia. Jeho hlavným prínosom je v tomto prípade dôkaz perikardiálnej effúzie, zhrubnutia perikardu a patologických štruktúr v perikardiálnej dutine. Dôležitú úlohu má echokardiografia aj pri diagnostike a liečbe tamponády srdca, samozrejme v kontexte s klinickými a hemodynamickými údajmi. Echokardiograficky kontrolovaná perikardiocentéza je život zachraňujúca, bezpečná terapeutická metóda u pacientov s tamponádou srdca. Je technicky nenáročná a použiteľná všade, kde je echokardiografický prístroj. U pacientov s klinickou symptomatológiou konstrikcie alebo reštrikcie sa echokardiografia uplatňuje hlavne pri hodnotení hemodynamiky plnenia srdca a myokardiálnej funkcie. Je menej presná pre meranie hrúbky perikardu. V diferenciálnej diagnostike konstrikcie a reštrikcie dominuje dôkaz respiračnej variácie plnenia predsiení a komôr, respektíve prietokov hodnotených pomocou dopplerovskej echokardiografie. Táto respiračná variácia je typická pre konstrikciu. Transezofágová echokardiografia je indikovaná len pri potrebe lepšieho zobrazenia perikardu, perikardiálnych recesov a tumoróznych más. V prípade zlyhania echokardiografie je indikované vyšetrenie počítačovou tomografiou alebo magnetickou rezonanciou, ktoré prinášajú vynikajúce anatomické a priestorové rozlíšenie.

The evaluation of pericardial diseases has been radically modified by modern imaging techniques, especially by the development of echocardiography. Echocardiography is readily available and does not involve ionizing radiation. In a patient with suspected pericarditis, echocardiography is still the first line modality to explore the pericardium. However pericarditis is a clinical diagnosis that cannot be made independently by echocardiography. The goal of the echocardiographic examination is to evaluate pericardial effusion, thickening or masses in pericardial cavity. Particularly echocardiography can be helpful in establishing a diagnosis and therapy of pericardial tamponade, but necessary integration with other clinical and hemodynamic data. Echo-guided pericardiocentesis is life saving and safe therapeutic method in a patient with pericardial tamponade. Echocardiographic guidance of pericardiocentesis is technically less demanding and can be performed at the bedside. Transthoracic echocardiography is routinely performed for the evaluation of myocardial function in patients with symptoms of constrictive or restrictive physiologic change; it is not highly accurate in the depiction of pericardial thickening. Respiration-correlated Doppler techniques and tissue Doppler imaging are particularly useful in the differential diagnosis of constrictive pericarditis and restrictive cardiomyopathy. Transesophageal imaging is indicated only for better visualization of the pericardium, pericardial recesses and tumor mass. When transthoracic echocardiographic images are inadequate, especially in nonechogenic and postoperative patients, alternative tomographic imaging procedure may be needed. Computed tomography and magnetic resonance imaging are second-line imaging modalities for diagnosis of pericardial diseases with excellent anatomical and spatial resolution.

Echocardiography in diagnostics of pericardial diseases