Východiská: Poznatky o „diastolickom“ srdcovom zlyhávaní (DSZ) sú výrazne limitované, napriek tomu, že jeho prevalencia je vysoká a prognóza je rovnako nepriaznivá ako pri systolickom srdcovom zlyhávaní (SSZ). Ciele: Cieľom štúdie bolo zistiť, či existujú významné rozdiely v demografických, klinických, laboratórnych a EKG charakteristikách a vo vstupnej terapii u pacientov s DSZ oproti pacientom so SSZ. Súbor a metodika: Do súboru sme zaradili 228 pacientov, ktorí boli v priebehu 12 mesiacov hospitalizovaní pre srdcové zlyhávanie. Pacienti s DSZ boli definovaní hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory (EF ĽK) > 40 % (n = 117; 51,3 %), pacienti so SSZ hodnotou EF ĽK ≤ 40 % (n = 111; 48,7 %). U každého pacienta sme vykonali štandardné klinické a laboratórne vyšetrenia, EKG a echokardiografiu. Výsledky: Srdcové zlyhávanie bolo prítomné u 13 % hospitalizovaných pacientov. Pacienti s DSZ tvorili 51,3 % a pacienti so SSZ 48,7 %. Pri DSZ bola významne vyššia prevalencia ženského pohlavia (61 % vs. 34 %; p < 0,001), artériovej hypertenzie (95 % vs. 81 %; p = 0,001), fibrilácie predsiení (56 % vs. 39 %; p < 0,01), obezity (BMI 30,7 vs. 27,7; p < 0,01) a onkologického ochorenia (18 % vs. 8 %; p < 0,05). Pacienti s DSZ boli signifikantne starší (74,9 vs. 69,0 rokov, p < 0,001) a zriedkavejšie prekonali infarkt myokardu (42 % vs. 26 %; p < 0,05). Prevalencia koronárnej choroby srdca (KChS), diabetu mellitus a prekonanej náhlej cievnej mozgovej príhody sa pri DSZ a SSZ významne nelíšila. U pacientov s DSZ bola oproti pacientom so SSZ významne častejšou príčinou SZ artériová hypertenzia (56 % vs. 31 %; p < 0,001) a významne zriedkavejšou príčinou KChS (44 % vs. 80 %, p < 0,001). Pacienti s DSZ mali významne vyšší vstupný systolický aj diastolický tlak krvi ako pacienti so SSZ (159,1 vs. 136,5 mmHg, resp. 87,8 vs. 81,5 mmHg; p < 0,001). Z laboratórnych parametrov sme pri DSZ zistili významne nižší medián NT-proBNP (4627 vs. 6637 ng/l; p < 0,05), významne horšiu glomerulovú filtráciu (0,94 vs. 1,07 ml/s; p < 0,05) a významne nižšiu hladinu hemoglobínu (124 vs. 130 g/l; p < 0,05). Pacienti so SSZ mali signifikantne širší komplex QRS (103,7 vs. 90,4 ms; p < 0,001) a dlhší interval QTc (455 vs. 427 ms; p < 0,001). Pri DSZ bola oproti SSZ nevýznamne vyššia hospitalizačná letalita (8,5 % vs. 4,5 %). Farmakoterapia oboch typov srdcového zlyhávania sa pri prijatí významne neodlišovala. Efektívna dávka betablokátora pri prijatí (8 % pacientov s DSZ vs. 11 % pacientov so SSZ) a paradoxne aj pri prepustení (5 % vs. 6 %) bola zarážajúco nízka. Záver: Identifikovali sme viaceré signifikantné rozdiely v demografii, etiológii, klinickom, laboratórnom a EKG náleze medzi pacientmi s DSZ a SSZ. Nezistili sme významný rozdiel vo vstupnej farmakoterapii a hospitalizačnej letalite pacientov s DSZ a SSZ.

Background: Data related to heart failure with preserved ejection fraction (HFPEF) are limited, even though the prevalence is high and the prognosis is similarly poor in comparison with heart failure with reduced ejection fraction (HFREF). Objective: To examine differences in demographic, clinical, laboratory and ECG characteristics and pre-hospital medication between patients with HFPEF and HFREF. Methods: A total of 228 patients hospitalized in internal department for heart failure (HF) within one year period (2010-2011) were included. All patients were echocardiographically examined. They were divided into two groups based on left ventricular ejection fraction (LVEF); HFPEF with EF > 40 % (n = 117; 51.3 %) and HFREF with LVEF ≤ 40 % (n = 111; 48.7 %). The clinical, biochemical, ECG and echocardiographic data were analysed. Results: A total of 13 % of all hospital admissions were due to HF. Prevalence of HFPEF was 51.3 % and HFREF 48.7 %. Patients with HFPEF were more likely to be female (61 % vs 34 %; p < 0,001), to have arterial hypertension (95 % vs 81 %; p = 0.001), atrial fibrillation (56 % vs 39 %; p < 0.01), obesity (BMI 30.7 vs 27.7; p < 0.01) and oncological disease (18 % vs 8 %; p < 0.05). Patients with HFPEF were significantly older (74.9 vs 69.0 years, p < 0.001) and smaller percentage of them had history of myocardial infarction (42 % vs 26 %; p < 0.05). There was no difference between groups in the prevalence of coronary artery disease (CAD), diabetes mellitus and stroke. Etiology of HFPEF was more frequently associated with arterial hypertension (56 % vs 31 %, p < 0.001), compared to HFREF that was more frequently associated with CAD (44 % vs 80 %; p < 0.001). Systolic and diastolic blood pressure on admission was higher in patients with HFPEF compared to those with HFREF (159.1 vs 136.5 mmHg, resp. 87.8 vs 81.5 mmHg; p < 0,001). Analyses of laboratory parameters showed significantly lower level of NT-proBNP in HFPEF patients (median 4627 vs 6637 ng/l; p < 0.05), worse glomerular filtration rate (0.94 vs 1.07 ml/s; p < 0.05) and lower level of haemoglobin (124 vs 130 g/l; p < 0.05). Patients with HFREF had wider QRS complex (103.7 vs 90.4 ms; p < 0.001) and longer QTc interval (455 vs 427 ms; p < 0.001). There was a nonsignificant trend to higher hospital mortality in HFPEF (8.5 % vs 4.5 %). There was no difference in pre-hospital treatment between the groups. The effective dose of beta-blockers on admission (8 % in HFPEF vs 11 % in HFREF) and at discharge (5 % vs 6 %) was surprisingly very low in both groups. Conclusion: We observed multiple differences in demography, etiology, clinical, biochemical and ECG characteristics between patients with HFPEF and HFREF. We did not identify any significant differences regarding pre-hospital therapy and hospital mortality between the groups.

Epidemiology of heart failure with preserved ejection fraction. clinical characteristics and comparison with heart failure with reduced ejection fraction

000      

00000naa a2200000 a 4500

001      

bmc14053691

003      

CZ-PrNML

005      

20140424115931.0

007      

ta

008      

140402s2012 xo f 000 0|slo||

009      

AR

040    __

$a ABA008 $b cze $d ABA008 $e AACR2

041    0_

$a slo

044    __

$a xo

100    1_

$a Cenkerová, Katarína $u -

245    10

$a Epidemiológia „diastolického“ srdcového zlyhávania. klinické charakteristiky a komparácia so systolickým srdcovým zlyhávaním / $c Katarína Cenkerová, Juraj Dúbrava, Jozef Kalužay, Oľga Jurkovičová

246    31

$a Epidemiology of heart failure with preserved ejection fraction. clinical characteristics and comparison with heart failure with reduced ejection fraction

520    3_

$a Východiská: Poznatky o „diastolickom“ srdcovom zlyhávaní (DSZ) sú výrazne limitované, napriek tomu, že jeho prevalencia je vysoká a prognóza je rovnako nepriaznivá ako pri systolickom srdcovom zlyhávaní (SSZ). Ciele: Cieľom štúdie bolo zistiť, či existujú významné rozdiely v demografických, klinických, laboratórnych a EKG charakteristikách a vo vstupnej terapii u pacientov s DSZ oproti pacientom so SSZ. Súbor a metodika: Do súboru sme zaradili 228 pacientov, ktorí boli v priebehu 12 mesiacov hospitalizovaní pre srdcové zlyhávanie. Pacienti s DSZ boli definovaní hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory (EF ĽK) > 40 % (n = 117; 51,3 %), pacienti so SSZ hodnotou EF ĽK ≤ 40 % (n = 111; 48,7 %). U každého pacienta sme vykonali štandardné klinické a laboratórne vyšetrenia, EKG a echokardiografiu. Výsledky: Srdcové zlyhávanie bolo prítomné u 13 % hospitalizovaných pacientov. Pacienti s DSZ tvorili 51,3 % a pacienti so SSZ 48,7 %. Pri DSZ bola významne vyššia prevalencia ženského pohlavia (61 % vs. 34 %; p < 0,001), artériovej hypertenzie (95 % vs. 81 %; p = 0,001), fibrilácie predsiení (56 % vs. 39 %; p < 0,01), obezity (BMI 30,7 vs. 27,7; p < 0,01) a onkologického ochorenia (18 % vs. 8 %; p < 0,05). Pacienti s DSZ boli signifikantne starší (74,9 vs. 69,0 rokov, p < 0,001) a zriedkavejšie prekonali infarkt myokardu (42 % vs. 26 %; p < 0,05). Prevalencia koronárnej choroby srdca (KChS), diabetu mellitus a prekonanej náhlej cievnej mozgovej príhody sa pri DSZ a SSZ významne nelíšila. U pacientov s DSZ bola oproti pacientom so SSZ významne častejšou príčinou SZ artériová hypertenzia (56 % vs. 31 %; p < 0,001) a významne zriedkavejšou príčinou KChS (44 % vs. 80 %, p < 0,001). Pacienti s DSZ mali významne vyšší vstupný systolický aj diastolický tlak krvi ako pacienti so SSZ (159,1 vs. 136,5 mmHg, resp. 87,8 vs. 81,5 mmHg; p < 0,001). Z laboratórnych parametrov sme pri DSZ zistili významne nižší medián NT-proBNP (4627 vs. 6637 ng/l; p < 0,05), významne horšiu glomerulovú filtráciu (0,94 vs. 1,07 ml/s; p < 0,05) a významne nižšiu hladinu hemoglobínu (124 vs. 130 g/l; p < 0,05). Pacienti so SSZ mali signifikantne širší komplex QRS (103,7 vs. 90,4 ms; p < 0,001) a dlhší interval QTc (455 vs. 427 ms; p < 0,001). Pri DSZ bola oproti SSZ nevýznamne vyššia hospitalizačná letalita (8,5 % vs. 4,5 %). Farmakoterapia oboch typov srdcového zlyhávania sa pri prijatí významne neodlišovala. Efektívna dávka betablokátora pri prijatí (8 % pacientov s DSZ vs. 11 % pacientov so SSZ) a paradoxne aj pri prepustení (5 % vs. 6 %) bola zarážajúco nízka. Záver: Identifikovali sme viaceré signifikantné rozdiely v demografii, etiológii, klinickom, laboratórnom a EKG náleze medzi pacientmi s DSZ a SSZ. Nezistili sme významný rozdiel vo vstupnej farmakoterapii a hospitalizačnej letalite pacientov s DSZ a SSZ.

520    9_

$a Background: Data related to heart failure with preserved ejection fraction (HFPEF) are limited, even though the prevalence is high and the prognosis is similarly poor in comparison with heart failure with reduced ejection fraction (HFREF). Objective: To examine differences in demographic, clinical, laboratory and ECG characteristics and pre-hospital medication between patients with HFPEF and HFREF. Methods: A total of 228 patients hospitalized in internal department for heart failure (HF) within one year period (2010-2011) were included. All patients were echocardiographically examined. They were divided into two groups based on left ventricular ejection fraction (LVEF); HFPEF with EF > 40 % (n = 117; 51.3 %) and HFREF with LVEF ≤ 40 % (n = 111; 48.7 %). The clinical, biochemical, ECG and echocardiographic data were analysed. Results: A total of 13 % of all hospital admissions were due to HF. Prevalence of HFPEF was 51.3 % and HFREF 48.7 %. Patients with HFPEF were more likely to be female (61 % vs 34 %; p < 0,001), to have arterial hypertension (95 % vs 81 %; p = 0.001), atrial fibrillation (56 % vs 39 %; p < 0.01), obesity (BMI 30.7 vs 27.7; p < 0.01) and oncological disease (18 % vs 8 %; p < 0.05). Patients with HFPEF were significantly older (74.9 vs 69.0 years, p < 0.001) and smaller percentage of them had history of myocardial infarction (42 % vs 26 %; p < 0.05). There was no difference between groups in the prevalence of coronary artery disease (CAD), diabetes mellitus and stroke. Etiology of HFPEF was more frequently associated with arterial hypertension (56 % vs 31 %, p < 0.001), compared to HFREF that was more frequently associated with CAD (44 % vs 80 %; p < 0.001). Systolic and diastolic blood pressure on admission was higher in patients with HFPEF compared to those with HFREF (159.1 vs 136.5 mmHg, resp. 87.8 vs 81.5 mmHg; p < 0,001). Analyses of laboratory parameters showed significantly lower level of NT-proBNP in HFPEF patients (median 4627 vs 6637 ng/l; p < 0.05), worse glomerular filtration rate (0.94 vs 1.07 ml/s; p < 0.05) and lower level of haemoglobin (124 vs 130 g/l; p < 0.05). Patients with HFREF had wider QRS complex (103.7 vs 90.4 ms; p < 0.001) and longer QTc interval (455 vs 427 ms; p < 0.001). There was a nonsignificant trend to higher hospital mortality in HFPEF (8.5 % vs 4.5 %). There was no difference in pre-hospital treatment between the groups. The effective dose of beta-blockers on admission (8 % in HFPEF vs 11 % in HFREF) and at discharge (5 % vs 6 %) was surprisingly very low in both groups. Conclusion: We observed multiple differences in demography, etiology, clinical, biochemical and ECG characteristics between patients with HFPEF and HFREF. We did not identify any significant differences regarding pre-hospital therapy and hospital mortality between the groups.

653    00

$a diastolické srdcové zlyhávanie, systolické srdcové zlyhávanie, epidemiológia, hospitalizačná letalita

653    00

$a heart failure with preserved ejection fraction, heart failure with reduced ejection fraction, epidemiology, hospital mortality

700    1_

$a Dúbrava, Juraj $u -

700    1_

$a Kalužay, Jozef $u -

700    1_

$a Jurkovičová, Oľga $u -

773    0_

$w MED00007482 $t Kardiológia pre prax $x 1336-3433 $g Kardiol. Prax 2012; 10 (2): 55-63

856    41

$u http://samedi.sk/?page=archiv&act=Archiv_clanok&identif=kardio&clanok_id=364 $y SAMEDI.sk

910    __

$a ABA008 $b B 2463 $c 437 $y -

990    __

$a 20140402 $b ABA008

999    __

$a ok $b bmc $g 1022924 $s 852271

BAS    __

$a 3

BAS    __

$a PreBMC

BMC    __

$a 2012 $b 10 $c 2 $d 55-63 $i 1336-3433 $m Kardiológia pre prax $x MED00007482

LZP    __

$a Samedi-retro-20140402