Lyzozómové poruchy sú skupinou dedičných metabolických porúch spôsobených najčastejšie znížením alebo úplnou absenciou aktivity špecifických lyzozómových enzýmov. Tento deficit vedie k akumulácii substrátu v lyzozóme, poškodeniu buniek a progresívnemu orgánovému zlyhávaniu. Doposiaľ bolo opísaných približne 50 lyzozómových ochorení. Už pred objavením lyzozómu boli známe mnohé ochorenia, pri ktorých bola zistená akumulácia rôznych látok v bunkách (Tayova-Sachsova choroba, Gaucherova choroba, Fabryho choroba). Zaradenie do skupiny lyzozómových porúch sa realizovalo až po objavení lyzozómov Christianom de Duve v roku 1955 a po vytvorení koncepcie lyzozómových porúch Hersom v roku 1965. Možnosť enzýmovej substitučnej liečby, t. j. podanie deficitného enzýmu pacientom, predpovedal de Duve v roku 1964 a prakticky sa uskutočnila v roku 1990, keď sa podaril prienik purifikovanej glukocerebrozidázy z ľudskej placenty do fagocyto-makrofágového systému pri Gaucherovej chorobe. Enzýmová substitučná liečba (enzyme replacement therapy, ERT) Gaucherovej choroby I. typu (bez postihnutia nervového systému) znamenala neobyčajný úspech. Bola bezpečná a vysokoefektívna, čo viedlo k úsiliu aplikovať ERT aj pri ďalších lyzozómových poruchách. Medzi hlavné nevýhody tejto liečby patrí nerovnomerná distribúcia do tkanív a neschopnosť dodaného enzýmu prejsť hemato-encefalickou bariérou a ovplyvniť neurologickú manifestáciu. V súčasnosti je ERT schválená pre 6 lyzozómových ochorení: Gaucherovu chorobu I. typu, Fabryho chorobu, mukopolysacharidózy I., II. a VI. typu a Pompeho chorobu. Napriek mnohým otvoreným a nedoriešeným otázkam patrí ERT lyzozómových porúch k veľkým úspechom medicíny 20. storočia.

Lysosomal storage disorders are a group of hereditary metabolic disorders that are most often caused by reduced or absent activity of specific lysosomal enzymes. Approximately fifty diseases have been describe to date. The classification as lysosomal storage diseases had to await the discovery of lysosomes by Christian de Duve in 1955 and the development of the concept of lysosomal diseases by Hers in 1965. In many of the diseases, however, the storage material was already identified long before lysosomes were discovered (Tay-Sachs disease, Gaucher disease, Fabry disease). Enzyme replacement therapy (ERT), which means administration of the resposible enzyme to the patients, was proposed by de Duve in 1964 and became a reality in early 1990s, when purified glucocerebrosidase derived from human placenta could be targeted to phagocyte-macrophage system. ERT for non-neuronopathic Gaucher disease has been a great success because its safe and high effectiveness and led to attempt to use ERT in the other lysosomal disease. But ERT has also showen some limits mainly in terms of tissue distribution and difficulty in delivering therapeutic agents across the blood-brain barrier with no effectivity on neurological manifestation. Currently, ERT has been approved for six lysosomal storage diseases: Gaucher disease type I, Fabry disease, mucopolysaccharidosis I, II and VI and Pompe disease. Despite many open and unsolved questions, ERT of lysosomal diseases ranks among the big medical success in twentieth century.

Lysosomal storage diseases: enzyme replacement therapy