Štúdia sa zaoberá porovnaním intenzity herného zaťaženia medzi jednotlivými hráčskymi pozíciami a polčasmi ženského basketbalového zápasu. Výskumu sa zúčastnilo 10 basketbalistiek v seniorskej kategórií žien, ktorým sa na základe maximálnej srdcovej frekvencie (SFmax) stanovili 4 zóny intenzity zaťaženia. Telemetrický systém Suunto Team Pack bol použitý na monitorovanie srdcovej frekvencie (SF) v zápasových podmienkach. Basketbalistky dosiahli priemernú SF na úrovni 88,1 ± 3,9 % z SFmax z celkového hracieho času. Pri porovnaní hráčskych pozícií sme nezaznamenali štatisticky (p > 0,05) ani vecne významný rozdiel v jednotlivých zónach ako ani v % z SFmax (87,4 ± 3,6 vs. 87,8 ± 4,6 vs. 88,8 ± 3,5; rozohrávač vs. krídlo vs. pivot). Z hľadiska priebehu zápasu sme medzi 1. a 2. polčasom v jednotlivých zónach a v % z SFmax (87,7 ± 4,1 vs. 88,5 ± 3,7) taktiež nezistili signifikantný rozdiel (p > 0,05) a veľkosť účinku pri porovnaní polčasov poukazuje na malý efekt. Hráčky odohrali 76,3 % z celkového hracieho času so SF vyššou ako 85 % z SFmax. Výsledky poukazujú na vysoké fyziologické požiadavky kladené na hráčky počas basketbalových zápasov bez rozdielu medzi hráčskymi pozíciami. Tieto informácie môžu slúžiť pri plánovaní a riadení tréningového procesu ako aj pre komparáciu s tréningový zaťažením. Pri podobne orientovaných výskumoch odporúčame hodnotiť okrem vnútorných parametrov aj vzdialenostno-rýchlostné charakteristiky, čím dostaneme detailnejší pohľad na skúmanú problematiku.

The study compares intensity of game load among individual players' positions and between first and second half. Ten female basketball players in senior category participated in this study. Four intensity zones were determined based on maximal heart rate (HRmax). Telemetric device Suunto Team Pack was used for monitoring the heart rate (HR) during the games. The mean HR during the games reached 88.1±3.9% of HRmax of total time. When we compared players' positions in individual intensity zones we did not record statistical (p>0.05) nor practical significance and neither in % of HRmax (87.4±3.6 vs. 87.8±4.6 vs. 88.8±3.5; point guard vs. forward vs. center). Moreover, when we compared the 1st and the 2nd half in individual zones and in % of HRmax (87.7±4.1 vs. 88.5±3.7) we also did not record any statistical significance (p>0.05) and effect size coefficient shows small effect. Players spent 76.3% of total time with HR grater than 85% of HRmax. The results indicate high physiological demands on female basketball players during the games without taking into consideration the player's position. This information can be useful for planning and managing training process as well as for comparison with training load. In similar future research we recommend to also evaluate the time-motion analysis besides the internal response and thus a more detailed look at the examined subject in question may be reached.

Fakulta sportovních studií Masarykova univerzita Brno

Heart rate response to game load in women's basketball

Citace poskytuje Crossref.org

Literatura