V našej práci prezentujeme kazuistiku 44ročného pacienta so spontánnou bilaterálnou ruptúrou proximálnej časti ligamentum patellae. U pacienta neboli zistené systémové ochorenia ako rizikové faktory šľachových ruptúr. Diagnóza bilaterálnej ruptúry bola potvrdená fyzikálnym vyšetrením a RTG nálezom (patella alta). Druhý deň po úraze bola u pacienta realizovaná bilaterálna reinzercia ruptúr transoseálnymi stehmi cez tunely v patele spolu s odľahčením sutúry serklážnymi slučkami. Vzhľadom k re-ruptúre na pravom kolene po dvoch týždňoch od sutúry bola realizovaná revízna operácia - reinzercia šľachy pôvodnou metódou a augmentáciou šľachami musculus semitendinosus a musculus gracilis. Pooperačne boli obidve kolená fixované v ortézach po dobu 12 týždňov, flexia do 60° bola pacientovi povolená po 6 týždňoch a flexia nad 90° po 9 týždňoch. Po jednom roku od úrazu mal pacient aktívne bilaterálne plnú extenziu. Rozsah flexie v pravom kolene bol 125° a vľavo 130°. Subjektívne pociťoval pacient pravé koleno ako stabilnejšie. Klinický výsledok operačnej liečby bilaterálnej ruptúry ligamentum patellae závisí od skorej operačnej intervencie a pooperačnej rehabilitácie. V prípade re-ruptúr, sutúr s časovým odstupom a v prípadoch nedostatočnej kvality šľachy je indikovaná augmentácia šľachy autológnym štepom, alogénnym štepom alebo syntetickými materiálmi. Podobný prípad sme v slovenskej ani českej literatúre zatiaľ popísaný nenašli.

We present the case of a 44-year-old patient with spontaneous bilateral ruptures of the proximal part of the patellar ligament. There were no identified specific risk factors for tendon ruptures. The diagnosis of bilateral patellar tendon rupture was confirmed in the initial physical examination with unambiguous x-ray diagnosis of patella alta. The second day after the injury, the patient underwent bilateral reinsertion of the rupture with transosseous suture (FiberWire) through tunnels in patella, together with the protection of the primary repairs using cerclage wires. Due to re-rupture of the patella ligament of the right knee two weeks later, revision procedure was carried out. That consisted of resuture of the tendon by the original method and augmentation using the semitendinosus and gracilis tendons. Postoperatively, both knees were fixed in orthoses for 12 weeks, flexion to 60° was allowed after 6 weeks, and flexion beyond 90° after 9 weeks. After one year from injury, the patient had an active bilateral full extension. The range of the right knee flexion was 125° and 130° on the left. The range of the right knee flexion was 125° and 130° on the left. The patient subjectively felt his right knee to be more stable. The clinical results of surgical treatment of the bilateral rupture ligamentum patellae tendons depend on early surgical intervention and post-operative rehabilitation. Augmentation of the tendon with autograft, allograft, or synthetic materials is indicated in the case of re-ruptures, late sutures and in cases of deficient quality of the tendon. We found no similar case described either in the Slovak or Czech literature.

Ortopedická klinika Univerzitnej nemocnice a Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského v Bratislave

Spontaneous bilateral rupture of patellar ligament