Úvod: Cieľom výskumu bolo zhodnotiť faktory psychickej pracovnej záťaže sestier a zistiť, či dĺžka praxe má vplyv na ich psychickú zaťaž. Sledované bolo aj subjektívne vyjadrenie sestier vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži. Súbor a metodika: Súbor tvorilo 279 sestier pracujúcich na psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže bol použitý Meisterov dotazník. Dáta boli spracované štatistickým programom SPSS 21.0 a interpretované prostredníctvom metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky. Výsledky: U sestier sa celkovo preukázal 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže. Prekročenie kritických hodnôt mediánu bolo identifikované v položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava a dlhodobá únosnosť. V komparácii s populačnou normou boli u sestier prekročené kritické hodnoty vo faktore I. Preťaženie. Štatisticky signifikantný vzťah medzi dĺžkou praxe a psychickou pracovnou záťažou sestier nebol potvrdený. Záver: Zvýšená psychická pracovná záťaž môže negatívne pôsobiť na zdravie a pracovnú výkonnosť sestry. V súvislosti so záťažou je potrebné špecifikovať účinné preventívne odporúčania pre zamestnancov a zamestnávateľov, ktorú budú nasmerované k minimalizácii výskytu chorôb z povolania a zlepšeniu pracovných podmienok.

Introduction: The investigation evaluated factors of mental workload for nurses and the role of experience duration there. The authors also followed subjective evaluation of the nurses in relation to the mental workload. The group and methods: The group involved 279 nurses working at the workplaces of psychiatry in Slovakia. The evaluation of mental workload employed the Meister's questionnaire. The data were processed by the statistical program SPSS 21.0 ad interpreted by methods of descriptive and inductive statistics. Results: the nurses were exposed to 2nd degree of mental workload. The critical median values were identified as exceeded in the following items: time pressure, high responsibility, fatigue and long-term tolerability. In comparison with the population standard the critical values were exceeded in factor Overload I. Statistically significant relation between the duration of practice and mental workload of the nurses was not confirmed. Conclusion: Increased mental workload may negatively influence health and working performance of the nurses. It is necessary to specify effective preventive recommendations for the employees and employers, which would be directed to minimization of occupational diseases incidence and improvement of working conditions.

Lekárska fakulta Univerzity P J Šafárika v Košiciach Ústav ošetrovateľstva Košice

Evaluation of the nurses' mental workload