Cieľ: Cieľom práce bolo poukázať na dôležitosť vykonávania pohybovej aktivity, dodržiavanie režimových opatrení vo vzťahu ku kvalite života u pacientov po infarkte myokardu (IM). Metódy a metodika: Sledovanú skupinu tvorilo 77 pacientov s prekonaným akútnym IM (66,2 % mužov a 33,8 % žien) s priemerným vekom 64,8 rokov (43–86 rokov). Zber dát bol pomocou anonymného štandardizovaného dotazníku MacNew QLMI (Quality of Life after Myocardial Infarction), zameraného na hodnotenie kvality života, doplneného demografickými otázkami, ako aj otázkami zameranými na dodržiavanie režimových opatrení a zmenu životného štýlu. Výsledky: Napriek tomu, že takmer všetci probandi deklarovali, že boli po prekonaní IM oboznámení o nutnosti režimových opatrení, len časť probandov ich dostatočne ovláda (55,8 %) a ešte menšia časť uplatňuje v praxi (35,1 %). Odporúčanie dodržiavajú viac mladší pacienti, častejšie ženy ako muži (so štatistickou významnosťou rozdielov). S dodržiavaním režimových opatrení priamoúmerne súvisí kvalita života pacientov po infarkte. Záver: Zmena životného štýlu po IM (ako súčasť sekundárnej prevencie) zlepšuje nielen prognózu, ale aj kvalitu života. Nie celkom uspokojivá aplikácia do praxe môže mať subjektívne príčiny (absencia motivácie u pacienta), ako aj nedostatočne intenzívna edukácia zo strany zdravotníckeho personálu.

Aim: The aim of the work was to point out the importance of physical activity and adherence to regimen measures in relation to the quality of life in patients after myocardial infarction (MI). Methodology: The study group consisted of 77 patients with an acute MI (66.2% men and 33.8% women) with a mean age of 64.8 years (from 43 to 86 years). The data collection was performed using the anonymous standardised MacNew QLMI questionnaire, aimed at assessing quality of life, supplemented by demographic issues as well as questions aimed at changing and adherence to lifestyle. Results: Despite the fact that almost all probands declared that they were informed about the need for regimen measures after overcoming an MI, only a part of the probands sufficiently control them (55.8 %) and an even smaller part applies them in practice (35.1 %). Younger patients are more likely to follow the recommendations, women more often than men (with statistical significance of differences). Adherence to regimen measures is directly related to the quality of life of patients after a heart attack. Conclusion: Lifestyle change after an MI (as part of secondary prevention) improves not only the prognosis but also the quality of life. Less than satisfactory application in practice may have subjective causes (absence of motivation in the patient), as well as insufficiently intensive education by nursing staff.

Fakulta zdravotníckych vied Piešťany Univerzita sv Cyrila a Metoda v Trnave Slovenská republika

Regimen measures improve quality of life after myocardial infarction

Citace poskytuje Crossref.org