Zriedkavé choroby (ZCH) sú heterogénnou skupinou ochorení vo vzťahu k ich etiológii, závažnosti či geografickému výskytu. Zriedkavú chorobu preto definuje hranica jej maximálnej prevalencie v populácii, ktorá bola v Európe stanovená na 5 osôb z 10 000. Geneticky podmienené a autoimunitné neuromuskulárne ochorenia (NMO) patria k najväčším skupinám ZCH. Súčasné možnosti modernej imunoterapie veľmi priaznivo ovplyvnili prognózu zriedkavých autoimunitných neuromuskulárnych ochorení. Pri myasténii gravis (MG) sú v určitých situáciách (refraktórne MG; nežiaduce terapeutické účinky) k dispozícii nové terapeutické možnosti - inhibítory komplementu (ekulizumab), na B-bunky zameraná liečba (rituximab) a antagonisty neonatálnych Fc receptorov (efgartigimod). K zásadným zmenám došlo v liečbe niektorých geneticky podmienených NMO, ktoré mávali infaustnú prognózu. Spinálna muskulárna atrofia - nusinersen (antisense nukleotid), onasemnogene abeparvovec (génová terapia), risdiplam (splicing modifikátor). Hereditárna amyloidná transtyretínová polyneuropatia - tafamidis (stabilizátor transtyretínu), patisiran (RNAi terapeutikum), inotersen (antisense nukleotid). Fabryho choroba - agalzidáza (enzymatická substitučná liečba - ESL), migalastat (chaperon). Lambert-Eatonov myastenický syndróm - amifampridín (blokátor napäťovo závislých káliových kanálov). Duchennova muskulárna dystrofia (DMD) - ataluren (prepis genetickej informácie pri formách DMD podmienených nonsense bodovou mutáciou), eteplirsen a golodirsen (exon skipping). Pompeho choroba - rekombinantná alfa-glukozidáza (ESL). Malígna hypertermia - dantrolén (blokátor RYR1 receptora). Pri niektorých zriedkavých NMO bude dôležité identifikovať biomarkery, ktoré by umožňovali monitorovať a optimalizovať liečbu, odlišovať respondérov od non-respondérov.

Rare disorders (RD) are a group of heterogeneous disorders in relation to their etiology, severity and geographical occurrence. RD are defined by the limit of their maximal prevalence in population, which has been fixed in Europe by 5 persons out of 10 000 inhabitants. Inherited and autoimmune neuromuscular disorders (NMD) belong to largest groups of RD. Current options of immunotherapy significantly improved the prognosis of rare autoimmune NMD. In myasthenia gravis at certain situations (refractory MG; treatment side effects) some new treatment options are available - complement inhibitors (eculizumab), B-cell directed therapy (rituximab) and neonatal Fc receptor antagonists (efgartigimod). New treatments improved significantly the prognosis of some inherited NMD which had in past unfavourable, mostly fatal, prognosis. Spinal muscular atrophy - nusinersen (antisense nucleotid), onasemnogene abeparvovec (gene therapy), risdiplam (splicing modifier). Hereditary amyloid transthyretin polyneuropathy - tafamidis (transthyretin stabilizer), patisiran (small interfering RNAs) and inotersen (antisense oligonucletide) resulting in gene silencing. Fabry disease - agalsidase alfa, agalsidase beta (enzyme replacement therapy), migalastat (chaperone). Lambert-Eaton myasthenic syndrome - amifampridine (blocker of presynaptic potassium channels). Duchenne muscular dystrophy - ataluren (promotes ribosomal readthrough for patients with nonsense DMD mutations), eteplirsen and golodirsen (exon skipping). Pompe disease - recombinant human alfa-glucosidase (enzyme replacement therapy). Malignant hyperthermia - dantrolene (RYR1 receptor blocker). In some rare NMD it will be important to identify biomarkers for tailoring and monitoring therapy in optimizing patient care, including differentiation of treatment responders and non-responders.

Národné expertízne centrum pre zriedkavé neuromuskulárne ochorenia Neurologická klinika SZU a UNB Nemocnica Ružinov Bratislava

Orphan drugs in treatment of rare neuromuscular disorders