Existuje čoraz viac dôkazov o zachytávaní každodenných zážitkov človeka v podobe intenzívnych longitudinálnych údajov získaných prostredníctvom denných zápiskov alebo metódy Experience sampling. Tieto údaje ponúkajú širokú škálu informácií o dynamike duševných procesov a správania, ich vývoja v čase a v rámci špecifických situácií. Cieľom tohto príspevku je predstaviť metódu zachytávania každodenných zážitkov (Experience Sampling Method – ESM) v kontexte výskumu duševného zdravia a prostredníctvom vybraných príkladov opísať možnosti, ako tieto údaje využiť v rámci nomotetického a idiografického prístupu a robenia záverov. Tento príspevok nie je vyčerpávajúcim opisom témy ESM, ale skôr stručným prehľadom čoraz viac využívanej metódy zachytávania každodenných zážitkov týkajúcich sa psychopatológie, jej limitov a perspektívy do budúcna.

There is growing evidence of capturing human experience in daily life using intensive longitudinal data obtained via daily diaries or experience sampling. These data offer a wide range of information regarding the dynamics of mental processes and behavior and how they unfold within individuals over time and within specific situations. The aim of this paper is to present the Experience Sampling Method (ESM) in the context of mental health research and through selective examples explain the possibilities of how to use data for nomothetic and idiographic inferences and conclusions. This paper is not an exhaustive description of the ESM topic, but rather a brief overview of the emerging methods for capturing daily experience regarding psychopathology, its limitations and future perspective.

Katedra psychológie FiF UK Bratislava

Experience sampling method in naturalistic conditions: Nomothetic and idiographic approach

References provided by Crossref.org

Literatura