Profesionálna astma je ochorenie, ktoré je charakterizované zápalom dýchacích ciest, rôznym obmedzením prietoku vzduchu a hyperreaktivitou dýchacích ciest, ktoré vzniká z príčin a podmienok, ktoré možno pripísať pracovnému prostrediu, ale nie stimulom, vyskytujúcim sa mimo pracovného prostredia. Profesionálna astma je často nedostatočne diagnostikovaná a počet pacientov s hláseným ochorením je nižší, ako je skutočná prevalencia. Diagnostický prístup profesionálnej astmy preto musí byť komplexný. V prekladanej práci je uvedená kazuistika pacientky s priznanou profesionálnou astmou, u ktorej bolo nutné pre definitívne potvrdenie ochorenia realizovať širšie spektrum objektívnych metód. Pacientka (58 rokov), fajčiarka, pracovala 12 rokov v pekárenskej výrobe. Respiračné ťažkosti v zmysle dyspnoe, neproduktívneho kašľa a intermitentného pískania na hrudníku sa rozvinuli po šiestich rokoch od nástupu do práce. Pacientka na Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (KPL a KT) v Košiciach bola odoslaná imunoalergológom ako syndróm dráždivého kašľa v diferenciálnej diagnóze bez potvrdenia inhalačnej precitlivenosti. Pred hospitalizáciou na klinike bola práce neschopná 2 mesiace. Realizované vyšetrenia v priebehu hospitalizácie (negatívny auskultačný nález, spirometrické vyšetrenie bez jednoznačnej obštrukčnej ventilačnej poruchy, bronchoprovokačný test metacholínom, bronchodilatačný test salbutamolom, 24-hodinové monitorovanie vrcholového výdychového prietoku PEF) astmu nepotvrdili. Špecifické IgE protilátky preukázali hraničnú senzibilizáciu na ražnú múku. Následne bola pacientka zaradená na pôvodné pracovisko za účelom vykonania reexpozičného testu. Po 2 mesiacoch opätovne vyšetrená na ambulancii KPL a KT, kde uvádzala zvýraznenie respiračných symptómov, auskultačne dýchanie vezikulárne bez vedľajších dýchacích fenoménov s predĺženým exspíriom. Pri spirometrickom vyšetrení boli dynamické pľúcne parametre na dolnej hranici normy, bronchodilatačný test salbutamolom bol pozitívny. Hodnoty PEF v porovnaní s hospitalizáciou boli o 40 % nižšie. Vzhľadom na anamnézu symptómov zhoršenia stavu v pracovnom prostredí, pozitívny bronchodilatačný test, pokles hodnôt PEF o 40 % a pozitivitu špecifických IgE protilátok bola priznaná profesionálna astma s precitlivenosťou na ražnú múku. Kazuistika poukázala nevyhnutnosť realizácie viacerých diagnostických metód nie len na potvrdenie profesionality ochorenia ale aj samotné diagnostikovanie astmy.

Occupational asthma is a disease that is characterized by inflammation of the airways, varying airflow limitation and hyperreactivity of the airways, which arises from causes and conditions attributable to the work environment, but not to stimuli occurring outside the work environment. Occupational asthma is often underdiagnosed and the number of patients with the reported disease is lower than the actual prevalence. The diagnostic approach to occupational asthma must therefore be comprehensive. The translated work presents a case report of a patient with admitted occupational asthma, in whom it was necessary to implement a wider spectrum of objective methods for the definitive confirmation of the disease. The 58-year-old patient, a smoker, worked for 12 years in the bakery industry. Respiratory difficulties in terms of dyspnea, non-productive cough and intermittent wheezing in the chest developed six years after starting work. The patient was sent to the Department of Occupational Medicine and Clinical Toxicology (KPL and KT) in Košice by an immunoallergist as irritable cough syndrome in the differential diagnosis without confirmation of inhalant hypersensitivity. Before hospitalization at the department, she was at sick leave for 2 months. The examinations performed during the hospitalization (negative auscultation findings, spirometric examination without clear obstructive ventilation disorder, bronchoprovocation test with methacholine, bronchodilation test with salbutamol, 24-hour monitoring of PEF peak expiratory flow) did not confirm asthma. Specific IgE antibodies showed borderline sensitization to rye flour. Subsequently, the patient was assigned to the original workplace for the purpose of performing a re-exposure test. After 2 months, she was re-examined at the KPL and KT clinic, where she reported increased respiratory symptoms, and vesicular breathing on auscultation without secondary respiratory phenomena with prolonged expiration. During the spirometric examination, the dynamic lung parameters were at the lower limit of the norm, the bronchodilation test with salbutamol was positive. PEF values compared to hospitalization were 40% lower. Due to the anamnesis of worsening symptoms in the work environment, a positive bronchodilation test, a decrease in PEF values by 40% and the positivity of specific IgE antibodies, occupational asthma with hypersensitivity to rye flour was diagnosed. The case study pointed out the necessity of implementing several diagnostic methods not only to confirm the occupational origin of the disease but also to diagnose asthma itself.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF Univerzity P J Šafárika a Univerzitnej nemocnice L Pasteura Košice

Use of a combination of examination methods in the diagnostic algorithm of occupational asthma