Hormón grelín bol objavený pomerne nedávno (r. 1999). Dnes ho vnímame najmä ako jeden z dôležitých regulátorov príjmu potravy. Okrem svojej primárnej funkcie (zvyšovanie hladiny rastového hormónu) je výrazne pleiotropný: navodzuje pocit hladu, resp. chuti do jedla, participuje na vnímaní chutí, organizmus pripravuje na príjem potravy (zvyšuje motilitu a sekréciu žalúdka), má mnohé metabolické účinky – znižuje sekréciu inzulínu, brzdí lipolýzu, indukuje lipogenézu atď. Biologický polčas grelínu je krátky, preto v prípade liečebného používania prichádzajú do úvahy skôr jeho syntetické analógy – agonisty. Aktuálne sa grelín, jeho agonisty ani antagonisty v liečbe rutinne nepoužívajú (okrem anamorelínu – analógu grelínu v Japonsku), hoci s nimi prebiehajú klinické štúdie. Na základe už existujúcich poznatkov sa dá odôvodnene predpokladať, že by mohli byť efektívne pri liečbe viacerých významných patológií, ako sú sarkopénia, kachexia, obezita, Alzheimerova a Parkinsonova choroba, koronárna artériová a chronická obličková choroba a ďalšie patologické stavy s vysokou prevalenciou v séniu. V našom písomníctve zatiaľ neboli publikované informácie, ktoré by sa špecifickejšie týkali vzťahu grelínu a veku. V tomto článku ponúkame jeden z možných pohľadov na túto oblasť.

The hormone ghrelin was discovered relatively recently (in 1999). Today, we perceive it mainly as one of the important regulators of food intake. In addition to its primary function (increasing the level of growth hormone), it is significantly pleiotropic: it induces a feeling of hunger, or rather appetite, participates in the perception of tastes, prepares the body for food intake (increases motility and secretion of the stomach), has many metabolic effects – reduces insulin secretion, inhibits lipolysis, induces lipogenesis, etc. The biological half-life of ghrelin is short, therefore, in the case of therapeutic use, its synthetic analogues – agonists are more likely to be considered. Currently, ghrelin, its agonists or antagonists are not routinely used in treatment (except for anamorelin – a ghrelin analogue in Japan), although clinical trials are underway with them. Based on existing knowledge, it can be reasonably assumed that they could be effective in the treatment of several important pathologies, such as sarcopenia, cachexia, obesity, Alzheimer’s and Parkinson’s diseases, coronary artery and chronic kidney disease and other pathological conditions with a high prevalence in elderly. In our literature, there has not yet been published information that would specifically relate to the relationship between ghrelin and age. In this article, we offer one possible insight into this area.

1 klinika geriatrie Lekárska fakulta Univerzita Komenského Univerzitná nemocnica Bratislava

Ghrelin. Also interesting for seniors?

Citace poskytuje Crossref.org