Cieľom príspevku je oboznámiť odbornú verejnosť s významom hodnotenia adaptívneho správania v kontexte zmien, ktoré prináša nová Medzinárodná klasifikácia chorôb, 11. revízia. Adaptívne správanie je súbor koncepčných, sociálnych a praktických zručností, ktoré sa ľudia učia a využívajú ich v každodennom živote, a ktoré im umožňujú samostatne fungovať v spoločnosti. Ide o veku primerané správanie, definované očakávaniami prostredia, v ktorom jedinec žije a je modifikovateľné počas života. MKCH-11 zaradila adaptívne správanie medzi základné kritériá pre diagnostiku poruchy intelektu, podobne ako je to v DSM-5. Úroveň adaptívneho správania, hodnotená pomocou štandardizovaných metód, má rovnakú váhu ako výsledok inteligenčných testov, čo reflektuje moderný prístup v diagnostike a plánovaní intervencie. Hodnotenie adaptívneho správania je tiež súčasťou diagnostiky iných neurovývinových porúch, ako sú poruchy autistického spektra alebo ADHD, kde pomáha určiť mieru funkčnosti. Svoje miesto má aj pri neurodegeneratívnych a genetických poruchách ovplyvňujúcich funkciu CNS. Vzhľadom na nedostupné štandardizované metódy pre našu populáciu praktickou otázkou ostáva spôsob hodnotenia, ktorým by sme ho vedeli objektívne zhodnotiť. MKCH-11 uvádza behaviorálne indikátory, ktoré sú typické pre jednotlivé stupne poruchy intelektu v rôznom veku.

The aim of this paper is to introduce the importance of assessing adaptive behavior in the context of the changes in the new International Classification of Diseases, 11th Revision. Adaptive behavior is a collection of conceptual, social, and practical skills that individuals learn and use in their daily lives, enabling them to function independently within society. It constitutes age-appropriate conduct, delineated by the expectations of the individual‘s environment, and is amenable to modification throughout life. The ICD-11 has included adaptive behavior among core criteria for diagnosing intellectual disability, as in DSM-5. The assessment of adaptive behavior, conducted through standardized methods, carries equivalent weight to intelligence test results, reflecting a contemporary approach in assessment and intervention planning. Its evaluation is also integral to assessing other neurodevelopmental disorders such as autism spectrum disorders or ADHD, aiding in determining the level of functionality. It also holds significance in neurodegenerative and genetic disorders affecting CNS function. However, the practical challenge remains in assessing it due to the lack of standardized methods for our population for objective evaluation. ICD-11 offers behavioral indicators characteristic of various degrees of intellectual disability across different age groups.

Akademické centrum výskumu autizmu Fyziologický ústav Lekárska fakulta Univerzita Komenského Bratislava Slovensko

Katedra psychológie Filozofická fakulta Univerzita Komenského Bratislava Slovensko

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie Bratislava Slovensko

Adaptive behavior and its importance of assessment in clinical practice

Citace poskytuje Crossref.org

Literatura