- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľ štúdie: Zistiť výhody supraklavikulárnej blokády brachiálneho plexu pri vytváraní artériovenóznych fistúl pre hemodialyzačnú liečbu, porovnanie periférnej nervovej blokády, celkovej anestézie a lokálnej infiltračnej anestézie pri tvorbe artériovenóznych fistúl. Typ štúdie: Prospektívna nerandomizovaná štúdia. Schválená etickou komisiou JLF UK v Martine. Typ pracoviska: Klinické pracovisko univerzitnej nemocnice. Materiál a metóda: Súbor pacientov, ktorým bola vytvorená artériovenózna fistula, bol rozdelený do 3 skupín. Skupina 20 pacientov bola operovaná v periférnej nervovej blokáde, skupina 20 pacientov bola operovaná v lokálnej infiltračnej anestézii a skupina 5 pacientov bola operovaná v celkovej anestézii. Hlavným sledovaným parametrom bola zachovaná funkcia fistuly 24 hodín a 6 týždňov po operácii. Inklúzne kritériá pacientov boli: vek 19–75 rokov, ASA 3–4, hmotnosť 40–120 kg, BMI do 40. Použili sa štatistické metódy: Mannov-Whitneyov U test a exaktný obojstranný test, Shapirov-Wilkov test, Fisherov obojstranný exaktný test, párový Wilcoxonov exaktný obojstranný test. Výsledky: Po 24 hodinách boli funkčné všetky fistuly vytvorené v periférnej nervovej blokáde, 90 % v lokálnej infiltračnej anestézii a 80 % v celkovej anestézii. Nepreukázala sa štatisticky významná závislosť medzi funkčnosťou fistuly a niektorým typom anestézie. Po 6 týždňoch bolo funkčných 80 % fistúl vytvorených v celkovej anestézii alebo periférnej nervovej blokáde a iba 50 % fistúl v lokálnej infiltračnej anestézii. Štatisticky významný rozdiel bol zistený medzi skupinou pacientov operovaných v periférnej nervovej blokáde a lokálnej infiltračnej anestézii, a to v prospech periférnej nervovej blokády (p < 0,05). Záver: Periférna nervová blokáda sa v našej štúdii spájala s lepším prežívaním fistuly oproti lokálnej infiltračnej anestézii. Pri celkovej anestézii bolo prežívanie fistuly porovnateľné ako pri periférnej nervovej blokáde, bola však spojená s vyšším výskytom komplikácií.
Objective: To determine the advantages of supraclavicular blockade of the brachial plexus in the formation of arteriovenous fistulas for hemodialysis treatment. Comparison of peripheral nerve block, general and local infiltration anesthesia in the formation of fistulas. Design: Prospective non-randomized study. Approved by the ethics committee of JLF UK in Martin. Setting: University hospital. Material and methods: Three groups of patients who were created arteriovenous fistula. A group of 20 patients were operated under peripheral nerve block anesthesia, 20 patients were operated under local infiltration anesthesia and 5 patients were operated under general anesthesia. The main monitored parameter was the preserved function of the fistula 24 hours and 6 weeks after the operation. Inclusion criteria: age 19–75 years, ASA 3–4, weight 40–120 kg, BMI up to 40. Statistical methods: Mann-Whitney U test and exact two-tailed test, Shapiro-Wilk test, Fisher's two-tailed exact test, paired Wilcoxon's exact two-tailed test. Results: After 24 hours, all fistulas created under peripheral nerve block anesthesia were functional, 90 % under local infiltration anesthesia and 80 % under general anesthesia. There was no statistically significant dependence between the functionality of the fistula and any type of anesthesia. After 6 weeks, 80 % of fistulas created under general or peripheral nerve block anesthesia and only 50 % of fistulas under local infiltration anesthesia were functional. For peripheral nerve block anesthesia and local infiltration anesthesia, a statistically significant difference was found in favor of peripheral nerve block anesthesia (p < 0.05). Conclusion: Peripheral nerve block anesthesia was associated with better fistula survival compared to local infiltration anesthesia in our study. General anesthesia had fistula survival comparable to peripheral nerve block anesthesia, but was associated with a higher incidence of complications.
- MeSH
- arteriovenózní píštěl * chirurgie MeSH
- blokáda brachiálního plexu * metody MeSH
- celková anestezie MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- lokální anestezie MeSH
- nerandomizované kontrolované studie jako téma MeSH
- nervová blokáda metody MeSH
- prospektivní studie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Úvod: Angioplastika dialyzačnej artériovenóznej fistuly pomocou liekových balónikov (DEB) versus konvenčnej balónikovej angioplastiky (PTA). Cieľ: Cieľom retrospektívnej štúdie bolo zhodnotiť a porovnať primárnu priechodnosť angioplastiky pomocou paclitaxelom potiahnutého a štandardného balónika v liečbe stenózy zlyhávajúcej dialyzačnej fistuly. Metodika: Retrospektívne zaradení boli dospelí pacienti s dysfunkciou dialyzačnej fistuly v rokoch 2015 - 2018 s maturovanou natívnou fistulou so stenózou viac ako 50%. Podľa liečby boli rozdelení na skupiny - DEB a PTA. Exklúzne kritériá boli restenóza, stenóza v "swing point oblastiach", v oblasti centrálnych vén a s viacpočetné vzdialené stenózy. Primárne sme hodnotili priechodnosť angioplastiky definovanej ako funkčnosť dialýzy bez potreby endovaskulárnej alebo chirurgickej intervencie na príčinnej lézii v ročnom sledovaní. Sekundárne ciele boli determinované ako priechodnosť dialýzačného prístupu, ročná asistovaná priechodnosť, technický, klinický úspech procedúry, miera periprocedurálnych komplikácií a mortalita v jednotlivých skupinách. Výsledky: Z 58 pacientov bola primárna priechodnosť v 6. a 12. mesiaci hodnotená u 25 v skupine DEB a 25 v skupine PTA. Primárna priechodnosť a priechodnosť dialýzačného prístupu bola - DEB vs. PTA v 6. mesiaci: 96 % vs. 76% (p = 0,1) a 96% vs. 72% (p = 0,049) a v 12. mesiaci: 80% vs. 56% (p = 0,13) a 80% vs. 52% (p = 0,073). Asistovaná priechodnosť bola v 1 roku DEB vs. PTA: 96% vs. 76% (p = 0,1). Primárny technický úspech bol DEB vs. PTA: 70% vs. 74% (p > 0,9), sekundárny 100% vs. 94 % (p = 0,5), klinický úspech: 100% vs. 97% (p = 0,9), celková miera komplikácií: 15 % vs. 9,7 % (p = 0,7), okrem jednej všetky nezávazné. Celkový počet zákrokov na prístupe za 12 mesiacov bol v skupine DEB štatisticky významne nižší: 5 vs. 14 (p = 0,02). Záver: Pacienti liečení pomocou DEB potrebovali v priebehu roka po intervencii štatisticky menej zákrokov pre zlyhanie v porovnaní so skupinou PTA.
Aim: The aim of our retrospective study was to evaluate primary patency of angioplasty using drug eluting balloon (DEB) and conventional balloon (PTA) in dysfunctional dialysis fistula. Methods: Fifty eight adult patients treated for fistula dysfunction in period from 2015 to 2018 were enrolled based on following criteria - matured native fistula with stenosis above 50%. Patients with restenosis, swing point, cephalic arch and central vein stenosis and multiple distant stenoses were ruled out. Patients were divided into two groups according to received treatment - DEB and PTA. Primary patency of angioplasty was defined as the function of dialysis without the need for clinically driven endovascular or surgical intervention on culprit lesion during follow up. Secondary, dialysis access patency, 12-month assisted patency, technical, clinical success, complication rate and mortality among treated groups were evaluated. Results: Primary patency at 6th and 12th months follow up was evaluated in 25 patients in the DEB and 25 patients in the PTA group. Primary and access patency were in DEB vs. PTA: 96% vs. 76% (p = 0.1) and 96% vs. 72% (p = 0.049) at 6 months, 80% vs. 56% (p = 0.13), 80% vs. 52% (p = 0.073) at 12 months. Assisted patency was: 96% vs. 76%, p = 0.1. Primary technical success was in DEB vs. PTA: 70% vs. 74% (p = 0.9), secondary 100% vs. 94% (p = 0.5), clinical success: 100% vs. 97% (p > 0.9), overall rate of complications 15% vs. 9.7% (p = 0.7), all but one mild. Number of interventions in access in 12 months was significantly lower in DEB group with 5 interventions compared to PTA group with 14 interventions (p = 0.02). Conclusion: Patients treated with DEB needed significantly less interventions on access during 12-month follow-up.
PURPOSE: The aim of this study was to report intermediate-term results of duplex ultrasound follow-up of carotid artery stenting performed with the dual-layer stent as compared to concurrent patients treated with other commercially available single-layer carotid stents. MATERIALS AND METHODS: A single centre, retrospective, nonrandomized study including 162 non-consecutive patients with 199 implanted carotid stents treated over a 7-year period was conducted. Patients with at least one ultrasound examination after treatment were included. Procedural and follow-up data for patients treated with the dual-layer stent implantation (83 stents) vs first-generation carotid stents implantations (116 stents) were compared. RESULTS: The median follow-up time was 24.0 months (IQR 10-32 months) for dual-layer stents and 27.5 months (IQR 10.3-59 months) for single-layer stents. The rate of severe restenosis was significantly higher in the dual-layer stent group than in the single-layer group (13.3% [11/83] vs 3.4% [4/116], p = 0.01). Seven reinterventions were performed in 5 patients with dual-layer stents. The rate of reintervention was significantly higher compared to no reinterventions in single-layer stents (6% [5/83] vs 0% [0/116], p = 0.012). Patients with restenosis had significantly higher presence of dyslipidaemia (100% [12/12] vs 63.3% [95/150], p = 0.009). CONCLUSIONS: In this real-world cohort of patients undergoing carotid artery stenting, the patients treated with low-profile dual-layer micromesh stent showed higher rates of restenosis and reinterventions compared to first-generation single-layer stents.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľom práce je uviesť informácie o súčasných rádiologických zobrazovacích metódach používaných v diagnostike a te- rapii diabetickej nohy a jej komplikácií. Využívajú sa neinvazívne metódy: RTG-snímka, ultrasonografi cký záznam, CT, MRI, scintigrafi a, PET/CT. Z invazívnych metód ide o angiografi u (DSA), perkutánnu translúmenovú angioplastiku (PTA), setting laser, zavádzanie drug-eluting balónov a stentov, biodegradabilné stenty. Dôležité je minimalizovať riziko nefro- génnej systémovej fi brózy. Účinnosť endovaskulárnych výkonov je po rovnateľná s chirurgickými revaskularizačnými po- stupmi, u kriticky chorých a polymorbídnych pacientov jej dávame prednosť pre nižší počet komplikácií.
The aim of this work is to provide informations on current radiological imaging methods used in diagnosis and tre- atment of diabetic foot and its complications. Noninvasive methods are used: X-ray image, ultrasonography, CT scan, MR-imaging, scintigraphy, PET/CT scan. Invasive method s: angiography (DSA), percutaneous transluminal angio- plasty (PTA), laser setting, the introduction of drug-eluting balloons and stents, biodegradable stents. It is important to minimize the risk of nephrogenic systemic fi brosis. The eff ectiveness of endovascular in tervention is comparable to surgical revascularization procedures, in severe and polymorbid patients we prefer it because of fewer complications.
- MeSH
- balónková angioplastika metody MeSH
- diabetická noha * diagnóza etiologie radiografie terapie ultrasonografie MeSH
- digitální subtrakční angiografie metody MeSH
- endovaskulární výkony metody MeSH
- lidé MeSH
- multimodální zobrazování metody MeSH
- počítačová rentgenová tomografie metody MeSH
- radiografie metody MeSH
- ultrasonografie metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
