Cieľ štúdie: Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky a skúmať súvislosti vybraných premenných (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie, finančné zabezpečenie rodiny) s popôrodnou vzťahovou väzbou. Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Výskumu sa zúčastnilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazník bol doplnený kategorizačnými premennými, ktoré sa analyzovali vo vzťahu k štyrom faktorom PBQ, ktoré skúmali kvalitu vzťahovej väzby (F1), odmietnutie a patologický hnev (F2), úzkosť matky z dieťaťa (F3) a počiatočné zneužívanie dieťaťa (F4). Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxonov dvojvýberový test, Kruskalov-Wallisov test a Fisherov test. Výsledky: Pri skúmaní vzťahovej väzby dotazníkom PBQ sme identifikovali v F1 8,82 % rizikových matiek, v F2 0, 49 %, v F3 1,96 % a v F4 0,49 % rizikových matiek. Pomocou škály EPDS bolo riziko depresie identifikované u 22,72 % žien. Vo vzťahu k F1 sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,016) a riziko depresie (p = 0,001), k F2 riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,026), k F3 vzdelanie (p = 0,022), parita (p = 0,037), podpora SSC (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,050), riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,002) a k F4 podpora SSC (p = 0,047), riziko depresie (p = 0,002) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,028). Závery: Identifikovanie rizikových matiek v súvislosti s bezpečnou vzťahovou väzbou s dôrazom na determinovanie jej súvisiacich premenných môže byť významné z hľadiska prevencie zlého zaobchádzania s deťmi, ktoré je potrebné riešiť včasnou intervenciou v rámci multidisciplinárnej spolupráce.
Objective: The objective of the study was to identify the risk mother and examine the relationship between selected variables (age, education, parity, skin-to-skin contact (SSC) support, partner support satisfaction, a child with an illness, risk of depression and family financial security) with postpartum mother-infant bonding. Methods: The research was designed as a cross-sectional study. The study sample consisted of 204 women (mean age 30.9±4.8 years) who were 6 weeks after childbirth. The Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ) and Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) were used. The questionnaire was supplemented by research variables, which were analyzed in relation to four factors of PBQ, which examined quality of mother-infant bond (F1); rejection and pathological anger (F2); infant-focused anxiety (F3); incipient abuse of infant (F4). The prenatálnereceived data were analysed using descriptive statistics, the Wilcoxon two-sample test, the Kruskal-Wallis test and the Fisher test. Results: When examining mother-infant bonding with PBQ, we identified 8.82% of at-risk mothers in the F1; 0.49% in the F2, 1.96% in the F3 and in the F4 0.49% risk mothers were identified. Using the EPDS scale the risk of depression was identified 22.72% of the women. The following statistically significant variables shown in relation to the F1 education (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.016) and risk of depression (p=0.001), to the F2 risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.026), to the F3 education (p=0.022), parity (p=0.037), SSC support (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.050), risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.002) and to the F4 SSC support (p=0.047), risk of depression (p=0.002) and family financial security (p=0.028). Conclusion: Identification of risk mothers in relation to a secure attachment with an emphasis on determining its related variables, can be important in preventing maltreatment, which needs to be addressed through early intervention in multidisciplinary cooperation.
- Klíčová slova
- rizikové matky,
- MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- poporodní období MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- vztahy mezi matkou a dítětem * MeSH
- zneužívané dítě prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- MeSH
- antropometrie * MeSH
- dějiny 19. století MeSH
- demografie MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- socioekonomické faktory MeSH
- tělesná výška MeSH
- Check Tag
- dějiny 19. století MeSH
- dítě MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- historické články MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- O autorovi
- Matiegka, Jindřich, 1862-1941 Autorita
- O autorovi
- Miklerová, Marianna, 1939-2021 Autorita
- MeSH
- dějiny lékařství * MeSH
- dějiny starověku MeSH
- rukopisy lékařské jako téma * MeSH
- Check Tag
- dějiny starověku MeSH
- Geografické názvy
- starověký Egypt MeSH
Úvod: Alkohol kolujúci v žilách detí a mládeže je roky trvajúcim problémom, a to nie len na Slovensku. Aj napriek tomu, že spotreba alkoholu na Slovensku v priebehu desaťročí pomaly klesá a dosahuje európsky priemer, počet opitých detí na Oddelení urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb (OUP NÚDCH) v Bratislave medziročne stúpa. Ciele: Cieľom tejto práce je priblížiť naše skúsenosti so starostlivosťou o deti pod vplyvom alkoholu. Zdôrazniť potrebu prevencie užívania alkoholu u detí a mladistvých.Materiál a metódy: Súbor predstavuje všetky deti ošetrené na OUP NÚDCH po požití alkoholu v období od novembra 2010 do decembra 2018. Zaznamenávali sme vek, pohlavie, hladinu alkoholu v krvi, pridružené otravy, druh alkoholu a cestu pacienta po ošetrení v ambulancii OUP. Výsledky: V predmetnom období niečo viac ako ôsmych rokov sme na OUP NÚDCH ošetrili 829 detí po požití alkoholu (425 chlapcov a 404 dievčat). V roku 2018 to bolo 163 detí, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2011, kedy ich bolo 85. Predchádzajúcu skúsenosť s alkoholom sama potvrdila viac ako polovica detí. Priemerný vek detí dosiahol 15,6 roka, najmladší úmyselne opití mali 9 rokov. Priemerná hladina alkoholu v krvi bola 1,91 g/l. Záver: Počet u nás ošetrených detí v rôznom stupni opitosti za posledné roky stúpa. Za obdobie 8 rokov sa takmer zdvojnásobil. Je preto našou povinnosťou o tejto skutočnosti hovoriť a pôsobiť preventívne.
Introduction: Alcohol flowing in the veins of children and adolescents is a years-lasting problem not only in Slovakia. Even though consumption of alcohol decreased in Slovakia during last decades and reaches european average level, the number of drunk children at the Department of pediatric emergency, National institute of children's diseases (DEP NICD) in Bratislava rises annualy. Objective: The aim of this work is to express our experience with taking care of inebriated children and emphasize the need to prevent children and adolescents from drinking alcohol.Material and methods: The cohort consists of all children who visited DPE NICD after alcohol intake in the time period from November 2010 to December 2018. We were interested in their age, sex, blood level of alcohol, additional poisonings, type of alcohol and patient's destiny after examination at the DPE. Results: In the mentioned period of more than eight years we have treated 829 children after alcohol intake at the DPE NICD. 425 boys and 404 girls. In the year 2018 it has been 163 children which is almost twice as much as in the year 2011, when there were 85. More than a half of all children admitted previous experience with alcohol. Average age was 15.6 years, the youngest intentional drinkers were 9-years old. Average level of blood alcohol was 1.91 g/l. Conclusion: The number of children treated for alcohol abuse is rising in the past years. During the period of 8 years it has almost doubled. It is therefore our duty to act preventive and talk about this problem.
- MeSH
- dějiny 19. století MeSH
- dějiny 20. století MeSH
- pediatrie * MeSH
- Check Tag
- dějiny 19. století MeSH
- dějiny 20. století MeSH
- Publikační typ
- historické články MeSH
- osobní vyprávění MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- pediatrie * MeSH
- Publikační typ
- osobní vyprávění MeSH
