Cieľ štúdie: Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky a skúmať súvislosti vybraných premenných (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie, finančné zabezpečenie rodiny) s popôrodnou vzťahovou väzbou. Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Výskumu sa zúčastnilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazník bol doplnený kategorizačnými premennými, ktoré sa analyzovali vo vzťahu k štyrom faktorom PBQ, ktoré skúmali kvalitu vzťahovej väzby (F1), odmietnutie a patologický hnev (F2), úzkosť matky z dieťaťa (F3) a počiatočné zneužívanie dieťaťa (F4). Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxonov dvojvýberový test, Kruskalov-Wallisov test a Fisherov test. Výsledky: Pri skúmaní vzťahovej väzby dotazníkom PBQ sme identifikovali v F1 8,82 % rizikových matiek, v F2 0, 49 %, v F3 1,96 % a v F4 0,49 % rizikových matiek. Pomocou škály EPDS bolo riziko depresie identifikované u 22,72 % žien. Vo vzťahu k F1 sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,016) a riziko depresie (p = 0,001), k F2 riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,026), k F3 vzdelanie (p = 0,022), parita (p = 0,037), podpora SSC (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,050), riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,002) a k F4 podpora SSC (p = 0,047), riziko depresie (p = 0,002) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,028). Závery: Identifikovanie rizikových matiek v súvislosti s bezpečnou vzťahovou väzbou s dôrazom na determinovanie jej súvisiacich premenných môže byť významné z hľadiska prevencie zlého zaobchádzania s deťmi, ktoré je potrebné riešiť včasnou intervenciou v rámci multidisciplinárnej spolupráce.

Objective: The objective of the study was to identify the risk mother and examine the relationship between selected variables (age, education, parity, skin-to-skin contact (SSC) support, partner support satisfaction, a child with an illness, risk of depression and family financial security) with postpartum mother-infant bonding. Methods: The research was designed as a cross-sectional study. The study sample consisted of 204 women (mean age 30.9±4.8 years) who were 6 weeks after childbirth. The Postpartum Bonding Questionnaire (PBQ) and Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS) were used. The questionnaire was supplemented by research variables, which were analyzed in relation to four factors of PBQ, which examined quality of mother-infant bond (F1); rejection and pathological anger (F2); infant-focused anxiety (F3); incipient abuse of infant (F4). The prenatálnereceived data were analysed using descriptive statistics, the Wilcoxon two-sample test, the Kruskal-Wallis test and the Fisher test. Results: When examining mother-infant bonding with PBQ, we identified 8.82% of at-risk mothers in the F1; 0.49% in the F2, 1.96% in the F3 and in the F4 0.49% risk mothers were identified. Using the EPDS scale the risk of depression was identified 22.72% of the women. The following statistically significant variables shown in relation to the F1 education (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.016) and risk of depression (p=0.001), to the F2 risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.026), to the F3 education (p=0.022), parity (p=0.037), SSC support (p=0.001), partner support satisfaction (p=0.050), risk of depression (p=0.001) and family financial security (p=0.002) and to the F4 SSC support (p=0.047), risk of depression (p=0.002) and family financial security (p=0.028). Conclusion: Identification of risk mothers in relation to a secure attachment with an emphasis on determining its related variables, can be important in preventing maltreatment, which needs to be addressed through early intervention in multidisciplinary cooperation.

Klinika detí a dorastu Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine a Univerzitná nemocnica Martin

Martinské centrum pre biomedicínu Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Ústav pôrodnej asistencie Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Postpartum mother-infant bonding from the aspect of preventing child maltreatment