Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti na pracoviskách intenzívnej starostlivosti vyžaduje od sestier vysokú odbornosť, samostatnosť a kritické myslenie. Mimoriadne dôležitým bodom je začleniť sestry absolventky do ošetrovateľskej starostlivosti o kriticky chorého pacienta. Vzhľadom na vysokú náročnosť práce a pracovnú záťaž v intenzívnej starostlivosti je dôležité, aby mali sestry absolventky väčšiu úroveň podpory pri zvládaní uspokojovania potrieb kriticky chorých pacientov. Cieľom príspevku je prezentovať výsledky prieskumu, ktorý bol zameraný na adaptačný proces sestier na pracoviskách intenzívnej starostlivosti. Kľúčové slová
Providing nursing care in workplaces intensive care requires high level of expertise, autonomy and critical thinking. An extremely important point is to include graduate nurses in the nursing care of a critically ill patient. Considering the high demands of the work and the workload in intensive care, it is important that graduate nurses have a high level of support in meeting the needs of critically ill patients. The aim of the paper is present the results of a survey that was focused on the adaptation process of nurses in workplaces intensive care.
Obezita predstavuje v súčasnosti celosvetovú pandémiu. Počet obéznych pacientov narastá aj v zdravotníckych zariadeniach, kde stoja pred ošetrujúcim personálom rôzne výzvy a prekážky, ktoré je potrebné pri ošetrovaní obéznych pacientov zvládnuť. Príspevok akcentuje pozornosť na najvýznamnejšie limitácie a riziká ošetrovania obéznych v zdravotníckych zariadeniach z pohľadu sestier z praxe.
Obesity is currently a global pandemic. The number of obese patients is also increasing in healthcare facilities, where nursing staff face various challenges and obstacles that need to be overcome when treating obese patients. The paper emphasizes attention to the most significant limitations of the treatment of obese people in healthcare facilities from the perspective
Deník péče o pacienta na anesteziologicko- resuscitačním oddělení (ARO), jednotce intenzivní péče (JIP) je určen pacientům, kteří se ocitli v ohrožení života a strávili tak nějaký čas na lůžku intenzivní resuscitační péče ARO/JIP. Vzhledem k tomu, že tito pacienti jsou často v umělém spánku, se může stát, že tato změna může narušit vnímání nebo paměť pacienta. Někteří pacienti mají zkreslené představy o délce pobytu na ARO/JIP a někteří z nich si z této doby nepamatují vůbec nic. Deník pro pacienta píše rodina a personál za účelem porozumění a zorientování se v čase, který strávil na ARO/JIP. Pacient si jej může během zotavování číst a porozumět tomu, co se s ním stalo. V tomto náročném období může deník pomoci i rodině pacienta, je prokázáno, že může pomoci snížit výskyt nežádoucích projevů post – intenzivního syndromu (PICS). Cílem průzkumu bylo zhodnotit efekt zavedeného Deníku péče o pacienta na ARO, JIP na Klinika anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny Fakultní nemocnice Ostrava (KARIM FNO).
The diary of patient care in the ARO, ICU. is intended for patients who found themselves in danger of life and thus spent some time in the bed of intensive resuscitation care in the D AR/ ICU. Since these patients are often in artificial sleep, it is possible that this change may disrupt the patient’s perception or memory. Some patients have distorted ideas about the length of stay in the DAR/ICU, and some of them do not remember anything from this time at all. A diary is written for the patient by the family and staff in order to understand and navigate the time spent in the DAR/ICU. The patient can read it during recovery and understand what happened to him. In this difficult period, the diary can also help the patient’s family, it is proven that it can help to reduce the occurrence of undesirable manifestations of post-intense syndrome (PICS). The aim of the survey was to evaluate the effect of the established Patient Care Diary at ICU at Clinic of anesteziology, resuscitation of intensive
Kľúčovú úlohu v starostlivosti o pacienta na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zohrávajú sestry, ktoré posudzujú potreby pacienta, určujú a realizujú individuálny ošetrovateľský plán, navrhujú a indikujú preventívne opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a stabilizácie pacienta. Práca sestier na OAIM je širokospektrálna a zároveň veľmi náročná, dôležité je, aby mali sestry ideálne podmienky v pracovnej sfére. Dobré pracovné podmienky sú potrebné pre elimináciu psychickej a fyzickej záťaže sestier, s ktorou sa musia každodenne vyrovnávať. Cieľ: Zmapovať postoje sestier na podmienky súvisiace s vykonávaním práce na OAIM. Metodika: Prieskum sme realizovali elektronickou formou v období december 2020 až január 2021. Počet respondentov bol 45. Údaje sme kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotili. Výsledky: Zo 45 respondentov za fyzicky náročnú prácu uvádza 43 (96%) respondentov. Za psychickú náročnú prácu uvádza 27 (60%) respondentov. S interpersonálnymi vzťahmi je spokojných 26 (58%) respondentov. 31 (69%) respondentov je nespokojných s finančným ohodnotením. Nad zmenou povolania uvažuje 11 (24%) respondentov. Záver: Napriek psychicky a fyzicky náročnej práci v rámci svojich možnosti sestry na OAIM vykonávajú svoju prácu v čo najvyššej možnej miere pre blaho pacientov.
Nurses play a key role in patient care in the Departments of Anesthesiology and Intensive Medicine by assessing the patient's needs, determining and implementing an individual care plan, suggesting and indicating preventive measures to ensure the patient's safety and stabilisation. The work of the nurses in this ward is wide-ranging and very demanding, and it is very important that the nurses have ideal working conditions, which is necessary to eliminate the psychological and physical burden they have to cope with on a daily basis. Aim: To map nurses' views on conditions related to work in the OAIM. Methodology: We conducted the survey electronically between December 2020 and January 2021. The number of respondents was 45. We evaluated the data qualitatively and quantitatively. Results: Out of 45 respondents, 43 (96%) respondents reported physically demanding work. Mentally demanding work is reported by 27 (60%) respondents. 26 (58%) respondents are satisfied with interpersonal relations. 31 (69%) respondents are dissatisfied with financial remuneration. 11 (24%) respondents are thinking of changing their occupation. Conclusion: Despite the mentally and physically demanding work, within the limits of their abilities, nurses in the OAIM perform their work to the best of their ability for the well- -being of the patients.
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm + USB flash disk
- Klíčová slova
- Systém psychosociální intervenční služby (SPIS) ve zdravotnictví, supervize,
- MeSH
- jednotky intenzivní péče o novorozence MeSH
- krizová intervence MeSH
- profesionální vyhoření prevence a kontrola psychologie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychický stres prevence a kontrola psychologie terapie MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Konspekt
- Aplikovaná psychologie
- NLK Publikační typ
- závěrečné práce
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm + 1 USB flash disk
- Klíčová slova
- bio-psycho-sociální potřeby rodičů, specifikace potřeb,
- MeSH
- jednotky intenzivní péče o novorozence organizace a řízení MeSH
- matky psychologie MeSH
- novorozenec nedonošený psychologie růst a vývoj MeSH
- ochrana práv dítěte etika zákonodárství a právo MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rodiče psychologie MeSH
- služba pro doprovod pacientů organizace a řízení psychologie trendy zákonodárství a právo MeSH
- Konspekt
- Gynekologie. Porodnictví
- NLK Publikační typ
- závěrečné práce
Východiská: Spokojnosť sestier na pracovisku determinuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Posúdiť vplyv a prepojenie pracovnej spokojnosti sestier s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou. Súbor a metodika: Údaje boli zozbierané na vzorke 228 sestier na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR. Metódou boli elektronické a tlačené dotazníky vlastnej konštrukcie. Dotazník č.1 (30-položkový) bol určený pre analýzu Herzbergových motivačných a hygienických faktorov, Maslowovej pyramídy potrieb, copingové stratégie sestier a symptómy stresu. Dotazník č. 2 (20-položkový) bol upriamený na štandardizované ukazovatele kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre štatistické spracovanie som použila výpočet P-hodnoty a korelačného koeficientu medzi premennými a Wilcoxonov test. Najviac respondentov bolo vo veku 41–50 rokov. Výsledky: Pri zisťovaní hladiny významnosti v overovaní hypotéz sa zistilo, že neexistuje korelácia medzi kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti a spokojnosťou sestier na pracovisku. Korelácia existuje medzi Herzbergovými motivátormi, hygienickými faktormi, Maslowovou pyramídou potrieb a spokojnosťou sestier na pracovisku. Copingové stratégie, ktoré využívajú sestry pri zvládaní záťažových situácií sú zamerané na problém. Výskum potvrdil, že u sestier sa najčastejšie prejavujú emocionálne príznaky stresu. Význam výskumu spočíva v potvrdení, že pracovná spokojnosť sestier, nemá vplyv na zníženie štandardov v ošetrovateľstve, ale vo zvyšovaní spokojnosti sestier na pracovisku, čo prispieva k efektivite práce. Záver: V zdravotníckych zariadeniach je potrebné budovať pracovnú atmosféru a prostredie podporujúcu rešpekt a úctu k zamestnancom.
Background: Nurses’ job satisfaction determines the quality of nursing care. Aim: To assess the impact and association of nurses’ job satisfaction with the nursing care provided. Set and methodology: Data were collected from a sample of 228 nurses in anesthesiology and intensive care units in the Slovak Republic. The method was electronic and printed questionnaires of our own design. Questionnaire 1 (30-item) was designed to analyze Herzberg’s motivational and hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs, nurses’ coping strategies and stress symptoms. Questionnaire 2 (20-items) was directed to standardized indicators of quality of nursing care in anesthesiology and intensive care units. For statistical processing, I used the calculation of P-value and correlation coefficient between variables and the Wilcoxon test. Most of the respondents were in the age group of 41–50 years. Results: When the level of significance was found in the hypothesis testing, it was found that there was no correlation between the quality of nursing care and nurses’ job satisfaction. A correlation exists between Herzberg’s motivators, hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs and nurses’ workplace satisfaction. Coping strategies used by nurses in coping with stressful situations are problem-focused. Research has confirmed that nurses are most likely to show emotional symptoms of stress. The significance of the research lies in the confirmation that the job satisfaction of nurses does not have an impact on lowering the standards in nursing but on increasing the job satisfaction of nurses in the workplace, which contributes to the effectiveness of the work. Conclusion: In health care facilities, it is necessary to build a working atmosphere and the environment that promotes respect and esteem for employees.
