Nedokončená ošetrovateľská starostlivosť predstavuje bežný fenomén v zdravotníckych zariadeniach, a to najmä v dôsledku pôsobenia systémových faktorov, ako sú nedostatok personálu, či materiálu. Študenti ošetrovateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľských tímov a vnímajú tento fenomén, ako aj jeho príčiny počas svojej klinickej praxe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké sú názory študentov ošetrovateľstva bakalárskeho študijného programu na výskyt nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti počas ich poslednej klinickej praxe. Výskumný súbor tvorilo 49 študentov, ktorí odpovedali na otvorenú otázku v nástroji Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students. Zber údajov prebiehal medzi septembrom a decembrom 2023. Získané údaje boli analyzované pomocou sumatívnej obsahovej analýzy. Na jej základe sme identifikovali štyri nosné kategórie, ktoré reprezentovali príčiny výskytu nedokončenej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva, a to: Prístup sestier; Prístup lekárov; Manažment a kontrola; Nedostatok personálu. Z výsledkov je zrejmé, že študenti dokážu rozpoznať fenomén nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj príčiny, ktoré k nemu vedú. Výsledky, ktoré sme získali, sa vzťahujú najmä k manažmentu zdravotníckych zariadení, v ktorých študenti realizujú klinickú prax. Manažment týchto zariadení by mal prijať potrebné opatrenia s cieľom eliminácie nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z prostredia klinickej praxe. Ďalšie výskumy by sa mali zameriavať na detailnejšiu analýzu príčin nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva.
Unfinished nursing care represents a common phenomenon in healthcare facilities, primarily due to the influence of systemic factors such as understaffing and material shortages. Nursing students are integral members of nursing teams and perceive this phenomenon, along with its causes, during their clinical practice. Our study aimed to explore the perspectives of bachelor’s degree nursing students on the occurrence of unfinished nursing care during their latest clinical placement. The sample comprised 49 students who responded to an open-ended question in the Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students tool. Data collection took place between September and December 2023. The collected data were analyzed using summative content analysis. Based on this analysis, we identified four main categories representing the causes of unfinished care from the perspective of nursing students: Nurse attitude; Physician attitude; Management and control; Staff shortage. The results indicate that students can recognize the phenomenon of unfinished nursing care and its contributing factors. Our findings primarily relate to the management of healthcare facilities where students undertake clinical placement. Management of these facilities should take necessary measures to eliminate unfinished nursing care from the clinical practice environment. Further research should focus on a more detailed analysis of the causes of unfinished nursing care from the perspective of nursing students.
- Klíčová slova
- nedokončená ošetřovatelská péče,
- MeSH
- chybná zdravotní péče prevence a kontrola MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- ochrana zájmů pacientů MeSH
- ošetřovatelská péče normy organizace a řízení MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- řízení kvality MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
- studium ošetřovatelství bakalářské MeSH
Profesionálna identita je považovaná za centrálny fenomén profesijného vývoja jednotlivca, ktorý integruje postoje a správanie vzťahujúce sa k profesii. Vytvára a formuje sa v procese socializácie. Pod socializáciou môžeme rozumieť postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej (nukleárnej) rodine, ďalej v malých spoločenských skupinách, až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Je to proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna i ako individuálna osobnosť. Socializácia tak predstavuje celoživotný proces. Pokiaľ hovoríme o profesionálnej socializácii, tak ide o periodický proces socializácie, ktorý pokračuje počas života jednotlivca. Socializácia v profesii je kľúčovou súčasťou sekundárnej socializácie. Profesionálna socializácia študentov ošetrovateľstva začína vstupom do študijného programu a pokračuje vstupom do pracovného procesu. Profesionálna socializácia je kritickým aspektom rozvoja študentov ošetrovateľstva. Je zamýšľaným ale aj nezamýšľaným dôsledkom vzdelávacieho procesu a získavania pracovných skúseností.
Professional identity is considered a central phenomenon of an individual’s professional development, integrating attitudes and behaviors related to the profession. It is developed and shaped in the process of socialization. By socialization, we understand the gradual integration of an individual into society through imitation and identification, first in the essential (nuclear) family, then in small social groups, up to participation in the broadest, society- wide relationships. It is a process of social learning in which individuals learn their own society’s culture and are formed as a social and individual personality. Socialization represents a lifelong process. If we talk about professional socialization, then it is a systematic socialization process that continues throughout an individual’s life. Socialization in the profession is a key part of secondary socialization. The professional socialization of nursing students begins with the entry into the study program and continues with the entry into the work process. Professional socialization is a critical aspect of the development of nursing students. It is an intended but also an unintended consequence of the educational process and the acquisition of work experience.
- Klíčová slova
- profesní identita, profesní socializace,
- MeSH
- klinické praxe MeSH
- socializace MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
Východiska: Práca sestry v adiktológii má svoje limity a špecifiká, no je rovnako významná a prínosná ako v ostatných medicínskych odboroch. Závislosť negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacienta a jeho rodiny, zvyšuje morbiditu, mortalitu a spolu s nezamestnanosťou, násilím a kriminálnou činnosťou predstavuje aj vážny celospoločenský problém. Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo zistiť, analyzovať a zhodnotiť záujem študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo, pracovať v odbore medicíny drogových závislostí.Súbor a metodika: Štúdie sa zúčastnilo 76 študentov v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove. Na empirický zber kvantitatívnych údajov sme použili dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý pozostával z 18 položiek. Získané údaje sme vyhodnotili metódou opisnej štatistiky.Výsledky a diskusia: Zistili sme, že respondenti nemajú dostatočné vedomosti o prevencii drogových závislostí, ktoré sú v kompetencii sestry. Menej ako jedna tretina dotazovaných má záujem pracovať v medicíne drogových závislostí, avšak majú záujem realizovať klinické cvičenia v odbore psychiatria.Záver: V pregraduálnom vzdelávaní sestier je potrebné posilniť učebné osnovy v problematike drogových závislostí, hlbšie priblížiť študentom náplň práce sestry v adiktológii a prispieť k jeho aktraktivite, vzhľadom na prevalenciu drogových závislostí v populácii a mieru preventability.
Introduction: The work of an addictology nurse has its limits and specifics, but it is as significant and beneficial as nursing in other medical fields. Addiction negatively affects the quality of life of the patient and their family, increases morbidity, mortality and, together with unemployment, violence and criminal activity, also poses a serious social problem.Aim: The aim of our study was to discover, analyse and evaluate the interest in working in the field of drug addiction medicine among students on the Bachelor's programme in nursing. Set and methodology: The study involved 76 students in the Bachelor's programme in nursing at the Faculty of Health Sciences of the Prešov University in Prešov. For the empirical collection of quantitative data, we used a questionnaire of our own design, which consisted of 18 items. We evaluated the data obtained using the descriptive statistics method.Results and discusion: We found that respondents do not have sufficient knowledge about the prevention of drug addictions that are the responsibility of the nurse. Less than one-third of those in question are interested in working in drug addiction medicine, however they are interested in conducting clinical exercises in psychiatry.Conclusion: In the undergraduate education of nurses, it is necessary to strengthen the curriculum on drug addiction, to bring students closer to the job of an addictology nurse and to contribute to its attractiveness, given the prevalence of drug addictions in the population and the degree of preventability.
Všeobecne orientované pregraduálne vzdelávanie sestier má obmedzené možnosti pripraviť študentov na klinickú prax na špecifických pracoviskách, ako sú novorodenecké a pediatrické (N/P) oddelenia. Cieľom výskumu bolo preto posúdiť pripravenosť absolventov ošetrovateľstva na prácu na N/P oddeleniach z pohľadu zamestnávateľov – vedúcich a úsekových sestier na N/ P oddeleniach Slovenskej republiky. Výskumnú vzorku tvorilo 46 respondentov. Skúmali sme záujem o prácu na N/ P oddeleniach, pripravenosť absolventov na prácu s novorodencom/detským pacientom (rozmedzie: 1-10), problémy absolventov pri nástupe do zamestnania. 82,7% respondentov uviedlo, že sa záujem o prácu na N/P oddeleniach zo strany absolventov ošetrovateľstva znížil, resp. výrazne znížil. Celková pripravenosť absolventov je na priemernej úrovni (M = 5,30). Najčastejšie uvádzaným problémom u absolventov pri nástupe do zamestnania je ich nízka motivácia, dlhý proces adaptácie, nedostatočná teoretická a praktická príprava, strach pri práci s dieťaťom. S ohľadom na úroveň pripravenosti absolventov pre prácu s novorodencom/detským pacientom je nevyhnutné, aby vzdelávacie inštitúcie modifikovali proces vzdelávania s cieľom adekvátnejšej prípravy študentov pre potreby klinickej praxe.
General-oriented undergraduate nursing education has limited opportunities to prepare students for clinical practice in specific workplaces, such as neonatal and pediatric (N/ P) wards. The aim of the research was to assess the readiness of nursing graduates to work in N/ P departments from the point of view of employers - managers nurses at the N/ P departments of the Slovak Republic. The research sample consisted of 46 respondents. The analyzed factors included: interest in working in N/ P departments, readiness of graduates to work with newborn/ child patients (range: 1-10), problems of graduates when starting a job. 82.7% of the respondents said that the interest in working in N/ P departments on the part of nursing graduates has decreased or significantly reduced. The overall preparedness of graduates is at an average level (M = 5.30). The most frequently mentioned problem for graduates when starting a job is their low motivation, a long adaptation process, insufficient theoretical and practical training, and fear when working with a child. With regard to the level of preparedness of graduates for work with newborn/ child patients, it is necessary that educational institutions modify the education process with the aim of more adequate preparation of students for the needs of clinical practice.
Simulácia je špecifický vzdelávací proces, ktorý v čo najväčšej miere imituje reálne klinické vzdelávanie. V posledných rokoch zaznamenávame výrazný nárast integrácie simulácie do vzdelávania študentov ošetrovateľstva, čo súvisí s obmedzeniami klinickej praxe, nárastom technologických procesov, ale aj preukázaním efektivity simulácie na rôzne výstupy študentov (napr. úzkosť, psychomotorické zručnosti, kritické myslenie, klinické uvažovanie, sebadôvera). Kvalita simulácie však závisí od faktorov, ako je vernosť použitého simulátora, prostredia a kvality vytvoreného a implementovaného scenára. Simulácia v rovine predprípravy študenta na poskytovanie starostlivosti novorodencovi a dieťaťu je špecificky dôležitá, pretože pregraduálna príprava študentov - v rovine teoretickej a klinickej - je v porovnaní so vzdelávaním a prípravou študentov na ošetrovateľskú starostlivosť dospelému pacientovi vo veľkej miere redukovaná.
Simulation is a specific educational process that imitates real clinical education as much as possible. In recent years, we have noticed a significant increase in the integration of simulation into the education of nursing students, which is related to the limitations of clinical practices, the increase in technological processe, but also the demonstration of the effectiveness of simulation on various student outcomes (e.g. anxiety, psychomotor skills, critical thinking, clinical judgment, self-confidence). However, the quality of the simulation depends on factors such as the fidelity of simulator, the environment and the quality of the created and implemented scenario. Simulation at the level of teoretical learning of students to provide care to newborns and children is specifically important, because the undergraduate learning of student – at the level of theory and clinical – is largely reduced compared to the education and preparation of students for nursing care of an adult patient.
Východiská: Stravovacie návyky ovplyvňujú ľudské zdravie. Cieľom našej práce bolo zistiť, aké stravova- cie návyky majú študenti fakulty. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 270 študentov, z toho 231 žien a 39 mužov. Na zistenie fyzickej aktivity a frekvencie stravovania bol použitý dotazník, ktorý bol vlastnej konštrukcie. Výsledky: Väčšina študentov zaradených do štúdie mala optimálnu hmotnosť a venovala sa nejakému športu aspoň dvakrát týždenne. Zistilo sa, že študenti zaradení do štúdie sa stravujú pravidelne a medzi po- hlaviami bol výrazný rozdiel vo frekvencii príjmu vy- braných potravinových komodít. V sledovanom súbore sme zistili nezdravé stravovacie návyky vzhľadom k tomu, že 75,4 % študentov konzumuje 5x do týždňa vyprážané jedlo. Záver: V sledovanej štúdii sme zistili, že študenti sa stravujú pravidelne, avšak výber potravinových komo- dít a spôsob ich spracovania poukazuje na nezdravé stravovacie návyky.
Background: Eating habits affect human health. The aim of our work was to find out what eating habits the students of the faculty have. Subject and methods: The subject consisted of 270 students, of which 231 were women and 39 were men. A questionnaire they created was used to find out the physical activity and frequency of the meal. Results: Most of the students enrolled in the study had an optimal weight and did some sports at least twice a week. It was found that the students enrolled in the study eat regularly and there was a significant difference between the sexes in the frequency of food commodity intake. In the sample, we found unhealthy eating habits, given that 75.4% of students consume fried food 5 times a week. Conclusion: In the study, we found that students eat regularly, but the choice of food commodity indicates unhealthy eating habits.
