Súčasný vývoj poznatkov o bulóznych ochoreniach neustále prinášajúci definovanie novýchchorobných jednotiek s klinicky podobnou morfológiou, ale s odlišnou patogenézou a nárokmi naliečbu, kladie pred dermatologické pracoviská náročné úlohy adekvátne diagnostikovať uvedenéochorenia.Práca poskytuje prehľad aplikácie imunomorfologických metód, ktoré doporučujeme používaťna dermatologických pracoviskách s cieľom vyrovnať sa so zložitou diagnostikou bulóznych ochorení.Na stanovenie bulóznych ochorení sme používali metódu priamej imunofluorescencie na zisteniedepozitov IgG, IgA, C3 zložky komplementu v tkanivách, metódu nepriamej imunofluorescencie naopičom, resp. prasačom ezofágu, na salt split skin teste, na trypsínovom a dispázovom substrátochna zistenie cirkulujúcich protilátok v triedach IgG a IgA, imunobloting na zistenie, s ktorými antigénamitieto protilátky reagujú, a stanovenie architektoniky pľuzgiera pomocou laminínu, fibronektínua kolagénu typu IV.Na podklade našich skúseností doporučujeme nasledujúci postup laboratórneho stanovenia:1. Rutinně histologické vyšetrenie, ktoré umožňuje stanovenie prítomnosti subepidermálneho bulóznehoochorenia. 2. Priama imunofluorescenčná metóda, ktorá zisťuje depozity v IgG a IgA triedea umožňuje odlíšiť pemfigoidy od lineárnej IgA dermatózy a dermatitis herpetiformis. 3. Nepriamaimunofluorescencia s použitím separovanej kože v hypertonickom roztoku NaCl, ktorá v prípadeprítomnosti cirkulujúcich protilátok umožňuje diferenciálnu diagnózu pemfigoidov od epiligrínovéhopemfigoidu a epidermolysis bullosa acquisita, resp. lineárnej IgA dermatózy od IgA epidermolysisbullosa acquisita. 4. Použitie substrátov opracovaných trypsínom alebo dispázou, ktoré umožňujúdiferenciálnu diagnózu epiligrínového pemfigoidu od epidermolysis bullosa acquisita. 5. V prípadevýskytu cirkulujúcich autoprotilátok je možné použitie imunoblotingu za účelom zisteniaantigénov, s ktorými reagujú autoprotilátky pacientov. 6. Imunohistologické stanovenie lokalizáciepľuzgiera v zóne bazálnej membrány, ktoré je zvlášť významné pri chýbaní cirkulujúcich protilátok.

Contemporary development of findings concerning bullous diseases, associated with the steadyincrease of new pathological units with a clinically similar morphology but different pathogenesisand different therapeutic requirements, makes dermatological departments face pretentious tasksassociated with the diagnosis of these diseases.The objective of the present work is a review of immunomorphological methods recommendedby the authors to dermatological departments to cope with the diagnosis of bullous diseases. The authors used for assessment of bullous diseases the method of direct immunofluorescencefor estimation of deposits of IgG, IgA, the C3 component of complement in tissues, the method ofindirect immunofluorescence on the monkey and pig oesophagus resp., on the salt split skin test, ontrypsin and dispase substrates to assess circulating IgG andIgA antibodies,immunoblotting to detectwith which antigens these antibodies react and to assess the structure of the bulla by means oflaminine, fibronectin and collagen type IV.Based on their experience the authors recommend the following procedure: 1. Routine histologicalexamination which makes possible assessment of the presence of subepidermal bullous disease.2. Direct immunofluorescent method which assesses deposits in the IgG and IgA class and makes itpossible to differentiate pemphigoids from linear IgA dermatosis and dermatitis herpetiformis.3. Indirect immunofluorescence using separated skin in hypertonic NaCl solution which in case ofthe presence of circulating antibodies makes possible the differential diagnosis of pemhigoids fromepiligrine pemphigoid and epidermolysis bullosa acquisita and linear IgA dermatosis from IgAepidermolysis bullosa acquisita. 4. The use of substrates treated with trypsin or dispase which makepossible the differential diagnosis of epiligrine pemphigoid from epidermolysis bullosa acquisita.5. In case of the presence of circulating autoantibodies it is possible to use immunoblotting to assessantigens with which the patient’s autoantibodies react. 6. Immunohistological assessment of the siteof the blister in the zone of the basal membrane which is particularly important in the absence ofcirculating antibodies.

Dermatovenerologická klinika FNsP Košice

Contemporary possibilities of immunochemical diagnosis of autoimmune bullous diseases in the zone of the epidermal basement membrane

Súčasné možnosti imunohistochemického diagnostikovania autoimunitných bulóznych ochorení v zóne epidermálnej bazálnej membrány = Contemporary possibilities of immunochemical diagnosis of autoimmune bullous diseases in the zone of the epidermal basement membrane /

Lit: 37

Souhrn: eng