Autori vyšetrili 19 bežcov pred a po 100 km behu, ktorý absolvovali v priemere za 8:24:01 hod. Spirometrický záznam bol získaný spirometrom VICATEST pri nastaviteľnej teplote okolia. Zistili, že najväčšie percentuálne poklesy hodnôt po 100-kilometrovom behu boli predovšetkým v prietokových parametroch (PEF, MEF), a to až o 17,2 % a 26,3 %. Pomerne malé zníženie spirometrických parametrov po behu dokazuje vysokú odolnosť dýchacích svalov proti únave. Analýza korelačných vzťahov poukázala na to, že bežci s menším poklesom spirometrických parametrov dosiahli lepšie výsledky v behu na 100 km. Korelácie však neboli štatisticky významné.

Authors examined 19 runners prior and after 100 km run. The runners achieved average performance of 8:24.01 hrs. Spirometric examination was performed on VICATEST spirometer, with adjustable ambient temperature. They observed the greatest percentual drop subsequent to 100 km run in airflow parameters (PEF, MEF) - 17,6 % and 26,3 % respectively. Comparatively small decrease of spirometric parameters subsequent to the run proves that respiratory muscles are highly resistant to fatigue. Analysis of the correlations has shown that the runners with lesser drop in respiratory parameters achieved better results in the 100 km run. These correlations, however, were not significant.

Klinika telovýchovného lekárstva LF UPJŠ a FNsP Košice

Effect of 100 km run on several respiratory parameters

Vplyv 100-kilometrového behu na niektoré respiračné ukazovatele = Effect of 100 km run on several respiratory parameters /

Effect of 100 km run on several respiratory parameters /

Lit: 8

Souhrn: eng