Úvod. Posturálna instabilita a pády negatívne ovplyvňujú kvalitu života a zvyšujú morbiditu a mortalitu pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh). Roznoznanie pacientov so zvýšeným rizikom pádov. ktorí by z preventívnych intervencií mohli najviac profitovať, má preto individuálny ako aj spoločensko-ekonomický význam. Posturografická štúdiá je zameraná na charakterizáciu náklonovej aktivity v progresii PCh a na vyhľadanie vhodných parametrov, ktoré možno následne využiť v identifikácii osôb s rizikom pádov. Materiál a metodika. Do štúdie bolo zaradených 12 pacientov v skorých štádiách PCh bez posturálnych ťažkostí, 15 pacientov v pokročilých štádiách PCh s anamnézou pádov a 13 osôb podobného veku. Náklonová aktivita v medio-laterálnom (ML) a antero-posteriómom (AP) smere v situáciách s očami otvorenými a zatvorenými bola zaznamenávaná metódou statickej posturografie. Výsledky. Pacienti v pokročilých štádiách boli signifikantně instabilnejší v oboch smeroch ako pacienti vo včasných štádiách a kontrolný súbor, ktorí sa nelíšili. Pomery ML a AP náklonovej aktivity poukᬠzali, že pacienti v pokročilých štádiách PCh s anamnézou pádu využívajú rozdielnu stratégiu v stabilizácii postoja s prevahou ML instability nad AP posturálnou aktivitou. Záver. Zvýšenie celkovej náklonovej aktivity a ML instabilita u pacientov s anamnézou pádov sa zdajú byť špecifickými premennými, ktoré môžu byť prínosom v identifikácii osôb v riziku pádov. ML náklonová aktivita je riadená v oblasti panvy a bedrových klbov, preto by ťýzioterapia mala byť cielená na zvýšenie sily a elastických vlastností bedrových abduktorov a adduktorov. Na potvrdenie výsledkov našej práce je však potrebný ďalší výskum s prospektívnym dizajnom a väčším súborom.

Introduction. Postural instability and falls reduce quality of life and increase morbidity and mortality of the patients with Parkinson's disease (PD). Recognition of the patients in the higher risk of falling has individual, social and economic consequences. This study is aimed to the specification of postural sway in the progression of PD and to define optimized posturographic measures which could predict future falls in PD. Subjects and methods. Twelve early stage PD subjects without postural problems, 15 advanced PD patients with the history of falls and 13 age-matched controls participated in the study. Postural sway in medio-lateral (ML) and antero-posterior (AP) directions while eyes open and closed was measured by means of static posturography. Results. Advanced PD patients were significantly more unstable in both directions than patients in early stages and elderly controls which did not difier. Ratios of ML and AP sway showed that patients in advanced stages of PD use distinct strategy of postural stabilisation predilecting for ML instability versus AP postural activity. Conclusion. General increase of the sway and ML instability in advanced PD patients with the history of falls seem to be special variables, which could contribute to the identification of the persons in risk of falling. The ML sway is controled by hip 3 abductors and adductors, thus physiotherapy should by oriented to improve the strength and elasticity of these muscles. Future research with the prospective design and larger subject numbers is needed to confirm results of our study.

Deterioration of postural stability in the progression of Parkinson's disease: A posturographic study

Deteriorácia posturálnej stability v progresii Parkinsonovej choroby: posturografická štúdia = Deterioration of postural stability in the progression of Parkinson's disease: A posturographic study /

Deterioration of postural stability in the progression of Parkinson's disease: A posturographic study /

Lit. 37