Jedným z cieľov, ktorý riešia autori grantovej úlohy VEGA č. 1/2484/05: Problematika smrti a umierania človeka. Teoretické východiská a praktické dôsledky, je analýza problematiky nádeje. V snahe prepojiť teoretické východiská s praxou sa autori rozhodli venovať validizácii ošetrovateľskej diagnózy Beznádej. Kategorizácia ošetrovateľských diagnóz spoločne s ich diagnostickými znakmi, ich klinická použiteľnosť a reflexia sociokultúrnych rozdielov sú základnými predpokladmi použiteľnosti terminológie v medzinárodnom kontexte. Používanie NANDA taxonómie vyvoláva diskusie v radoch pedagógov, sestier, ale i študentov. Najčastejšie sa kritika dotýka práve názvoslovia diagnóz a širokého vymedzenia ich diagnostických znakov, ktoré sú problematické z hľadiska ich objektivizácie. Autori v štúdii využili modifikovaný Fehringov Diagnostic Content Validity Model. Na posúdenie významnosti diagnostických znakov diagnózy Beznádej zostrojili merací nástroj. Merací nástroj obsahoval 37 diagnostických znakov. Na základe odpovedí expertov (pedagógov a sestier), ktorí posudzovali diagnostické znaky z NANDA International a znaky vytvorené z Nowotny Hope Scale, autori štúdie následne určili definujúce diagnostické znaky Beznádeje, ktoré prezentujú v texte. V rámci štúdie zisťovali aj mieru závislosti medzi jednotlivými definujúcimi znakmi prostredníctvom výpočtu jednoduchej lineárnej korelácie (Pearsonovho korelačného koeficientu) a určovali aj hladinu kritickej štatistickej významnosti tejto korelácie. Závery vyplývajúce zo štúdie, ako aj výsledky iných autorov (Fadden, Fehring, Sato, Wake), poukazujú na aktuálnu potrebu zjednotenia výsledkov multietnických validizačných štúdií, vrátane ich následnej klinickej validizácie.

One of the aims solved by the authors of the grant task called VEGA No. 1/2484/05: Problems of death and dying of man. Theoretical points of departure and practical consequences, analysis of problems of hope. In the effort to interconnect theoretical points of departure with the praxis, the authors have decided to address validation of nursing diagnosis called Hopelessness. Categorization of nursing diagnoses together with their diagnostic characteristics, their clinical applicability and reflexion of socio-cultural differences are basic preconditions of applicability of the terminology in international context. The use of the NANDA taxonomy provokes discussions among teachers, nurses, but also students. Most frequently, the critics concerns just the terminology of diagnoses and broad demarcation of their diagnostic characteristics, which are problematic from the point of view of their objectification. The authors of the study have used the modified Fehring Diagnostic Content Validity Model. They designed a measuring tool to assess the significance of diagnostic characteristics of the Hopelessness diagnosis. The measuring tool contained 37 diagnostic characteristics. On the base of answers of experts (teachers and nurses) who assessed the diagnostic characteristics from NANDA International and the characteristics created from Nowotny Hope Scale, the authors of the study determined subsequently the defining diagnostic characteristics of Hopelessness, which they present in the text. In the scope of the study, they ascertained also the rate of dependence among individual defining characteristics through calculation of a simple linear correlation (Pearson correlation coefficient) and determined also the level of critical statistic significance of this correlation. The conclusions following from the study, as well as results of other authors (Fadden, Fehring, Sato, Wake) advert to current need of unification of results of multi-ethnical validation studies, including their subsequent clinical validation.

Univ Kom v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta Ústav ošetrovateľstva Martin

Validation of nursing diagnosis Hopelessness

Validizácia ošetrovateľskej diagnózy beznádej = Validation of nursing diagnosis Hopelessness /

Validation of nursing diagnosis Hopelessness /

Citace poskytuje Crossref.org

Lit. 12