Toxoplazmóza je parazitove ochorenie, ktorého výskyt u imunosuprimovaných pacientov je spojený s vysokou mortalitou. Infekcia prebieha najčastejšie pod obrazom neuroinfekcie, ale aj pTúcnej, prípadne diseminovanej formy. Rizikoví sú najmä pacienti po alogénnych transplantáciách krvotvorných buniek (TKB), ale i chorí na dlhodobej imunosupresívnej liečbe, s prolongovanou lymfopéniou (najmä s nízkymi hodnotami CD4+ buniek). Na našej klinike sme diagnostikovali 3 prípady toxoplazmózy u pacientov po alogénnej TKB (2,6 % z 116 pacientov po alogénnej TKB od roku 2000) a jeden prípad po autológnej transplantácii (0,3 % z 395 pacientov po autológnej TKB od roku 1997). Toxoplazmóza sa klinicky manifestovala neurologickou symptomatológiou zahŕňajúcou hemiparézu a paraparézu, syndrómom nadmernej straty soli (cerebral salt wasting syndróme), organickým psychosyndrómom a známkami respiračnej infekcie. Diagnóza ochorenia bola stanovená na základe kombinácie klinickej symtomatológie, výsledku špecifického testu PCR a nálezu zobrazovacích vyšetrení. Pacienti boli liečení vysokými dávkami pyrimetamínu, klindamycínom a cotrimoxazolom vždy v kombinácii s kyselinou listovou. Po zlepšení klinického stavu liečba pokračovala udržovacími dávkami pyrimetamínu. Z 4 pacientov prezívajú 3 bez známok ochorenia, jeden pacient zomrel ešte pred nasadením liečby. So zvyšujúcim sa využívaním vysoko imunosupresívnej terapie a prípravných režimov (zahrňajúcich rituximab, fludarabín a antithymocytárny globulín) je nutná zvýšená opatrnosť a surveillance výskytu toxoplazmovej infekcie. Variabilná symptomatika s nešpecifickými nálezom na MRI a CT, problematicke výsledky PCR analýzy môžu často sťažiť úspešnú diagnostiku ochorenia.

Toxoplasmosis is a parasitic disease associated with high mortality in immunocompromised patients. It may lead to life-threatening conditions, usually neuroinfections, pneumonia or disseminated disease. It may be potentially dangerous, especially for patients with prolonged lymphopenia or those treated with immunosuppressive drugs. In our centre, we have observed 3 cases of toxoplasmosis in patients after allogeneic haematopoietic stem cell transplantation (HSCT) (2.6 % of 116 allo-HSCT patients since 2000) and one case after autologous HSCT (0.3 % of 395 auto-HSCT patients since 1997). Toxoplasmosis is manifested by neurological symptoms including hemiparesis and paraparesis, cerebral salt-wasting syndrome (hyponatraemia and hypoosmolality), psychoorganic syndrome and signs of respiratory infection. The diagnosis was made by combining clinical signs and results of PCR and CT examinations. The patients were treated with high-dose pyrimethamine, clindamycin, co-trimoxazole and folic acid. Three of the four patients have survived with no signs of the disease. One patient died prior to treatment. The increasing use of highly immunosuppressive chemotherapy and conditioning regimens (including rituximab, fludarabine and anti-thymocyte globulin) is associated with a significant risk of toxoplasmosis. Variable manifestations, non-specific results of MRI or CT examinations and possibility of PCR negativity are the main obstacles to successful diagnosis.

Hemato onkologická klinika FN a LF UP Olomouc

Toxoplasmosis after immunossuppressive therapy - our experience

Lit.: 8