Cieľ práce: Cieľom práce bolo zhodnotiť antivírusovú liečbu a vplyv vybraných faktorov na jej úspešnosť u pacientov s chronickou hepatitídou C liečených na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v Košiciach v rokoch 2003 až 2007. Materiál a metódy. Retrospektívne sme analyzovali súbor 213 pacientov liečených pre chronickú hepatitídu C a v rámci neho prognostické faktory úspešnosti liečby v podskupine 159 pacientov, ktorí ukončili kompletnú liečbu pegylovaným interferónom alfa a ribavirínom. Výsledky: Z celkového súboru sme 193 pacientov liečili kombináciou pegylovaného interferónu a ribavirínu, 5 monoterapiou pegylovaným interferónom a v 15 prípadoch bol použitý konvenčný interferón. Ú 179 hečených (84 %) sa jednalo o prvoliečbu, 34 pacientov bolo liečených opakovane. Genotyp 1 bol zistený u 91,5 % zo 189 vyšetrených. Biopsia pečene bola realizovaná u 143 pacientov, 46,9 % z nich malo mierne histologické zmeny, 38,5 % stredne ťažké, 14,7 % ťažké až cirhózu pečene. Liečba bola predčasne ukončená pre nežiadúce účinky v 12,2 % prípadov. V skupine 159 pacientov s ukončenou liečbou sme trvalú virologickú odpoveď (SVR) zaznamenali V 35,8 % prípadov a ďalších 12,6 % malo virologickú odpoveď na konci Uečby (SVR ešte nehodnotená). Virologický relaps alebo breaktrough malo 26,4 % pacientov, 25,2 % bolo bez odpovede. Pacienti, ktorí dosiahli SVR boh častejšie infikovaní genotypmi 2 alebo 3, mali nižší stupeň fibrózy pečene, nižší priemerný vek a častejšie dosiahli kompletnú skorú virologickú odpoveď. Naopak, v skupine nonrespondérov sme potvrdili vyšší podiel pacientov s redukovanou liečbou pod 80 %. Ostatné pozorované rozdiely ako zastúpenie pohlaví, hmotnosť, podiel pacientov s normálnou aktivitou ALT alebo podiel predtým neliečených pacientov neboli signifikantné. Záver: Úspešnosť liečby v našom súbore bola pri zohľadnení nepriaznivého zastúpenia genotypov a podielu pacientov s opakovanou liečbou porovnateľná s literárnymi údajmi. Medzi priaznivé prognostické faktory liečby pozorované v našom súbore patrili predovšetkým infekcia genotypom vírusu 2 alebo 3, nižší stupeň fibrózy pečene a nižší vek.

Objective: The study aimed at evaluating antiviral therapy and the impact of selected factors on its efficacy in patients with chronic hepatitis C treated at the Department of Infectology and Travel Medicine in Košice, Slovakia, between 2003 and 2007. Material and Methods: A retrospective analysis of a group of 213 patients treated for chronic hepatitis C and of prognostic factors for treatment efficacy in a subgroup of 159 patients who completed theraov with pegilated interferon alpha and ribavirin. Results: From the entire group, 193 patients were treated with a combination of pegylated interferon and ribavirin, 5 received pegylated interferon monotherapy and in 15 cases, conventional interferon was used. A total of 179 patients (84 %) were treated for the first time, the remaining 34 patients were treated repeatedly. Genotype 1 was detected in 91.5 % of 189 studied patients. Liver biopsy was performed in 143 patients, with mild, moderate and severe histological changes or liver cirrhosis being detected in 46.9 %, 38.5 % and 14.7 % of them, respectively. In 12.2 % of cases, treatment was discontinued due to adverse effects. In the group of 159 patients who completed therapy, sustained viral response (SVR) was found in 35.8 %; another 12.6 % had viral response at the end of therapy (SVR has not been assessed as yet). Viral relapse or breakthrough were observed in 26.4 % and 25.2 % showed no response. Patients who achieved SVR were more frequently infected with genotypes 2 and 3, had lower degrees of liver fibrosis, lower mean age and more frequently achieved complete early viral response. By contrast, the group of non-responders was characterized by a higher proportion of patients with reduced therapy below 80 %. The other observed differences such as male/female ratio, weight, proportion of patients with normal ALT activity or proportion of previously untreated patients were not significant. Conclusion: The efficacy of treatment in our group adjusted for the adverse proportion of genotypes and proportion of patients with repeated therapy was comparable with the literature data. The favorable prognostic factors observed in the group included infection with genotypes 2 or 3, lower degree of t liver fibrosis and lowower age.

Klinika infektológie a cestovnej medicíny LF UPJŠ a FN LP Košice

Experience with the treatment of chronic hepatitis C and prognostic factors for its efficacy in clinical practice

Lit.: 10