Úvod: NT-proBNP je v klinickej praxi osvedčeným diagnostickým a prognostickým markerom. NT-proBNP je signifikantne zvýšený u jedincov s fibriláciou predsiení (FP), a to aj v neprítomnosti srdcového zlyhávania (SZ) či závažnejšieho ochorenia srdca. Ciele práce: Cieľom práce bolo stanoviť diskriminačnú hladinu NT-proBNP pre diagnostiku SZ u pacientov s FP. Metódy: Porovnávali sme skupinu 44 pacientov (25 mužov, 19 žien) s FP a manifestným SZ [vek 76 (62- 82) rokov; medián (interkvartilové rozpätie - IQR)] oproti skupine 29 pacientov (16 mužov, 13 žien) s FP bez manifestného SZ [vek 59 (50- 67) rokov; medián (IQR)]. U pacientov sme sledovali príčinu SZ a jeho klinickú závažnosť, pridružené ochorenia, echokardiografické a vybrané laboratórne parametre, index telesnej hmotnosti BMI, ako aj liečbu pri prepustení. Diskriminačnú hodnotu NT-proBNP pre SZ a závažné štrukturálne postihnutie srdca sme stanovili ROC analýzou. Výsledky: Medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP a manifestným SZ dosahoval 3 218 ng/ l (IQR 1 758- 7 480 ng/ l), medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP bez manifestného SZ dosahoval 981 ng/ l (IQR 431- 1 685 ng/ l), rozdiel bol štatisticky významný (p < 0,001). Pre prítomnosť významnejšieho ochorenia srdca a prípadnej kardiálnej dekompenzácie u pacientov s FP svedčila hodnota NT-proBNP vyššia ako 1 524 ng/ l (senzitivita 80 %, špecificita 76 %, celková diagnostická presnosť 78 %, pozitívna prediktívna hodnota 83 % a negatívna prediktívna hodnota 71 %). Hladina NT-proBNP signifikantne korelovala s vekom (p < 0,001), veľkosťou ľavej predsiene (p < 0,01) a dávkou furosemidu pri prepustení (p < 0,05). Hladina NT-proBNP signifikantne negatívne korelovala s ejekčnou frakciou ľavej komory (p < 0,001) a BMI (p < 0,05). Záver: Hladina NT-proBNP je signifikantne zvýšená u pacientov s FP bez manifestného SZ, so zachovanou systolickou funkciou ľavej komory a signifikantne koreluje s vekom, ejekčnou frakciou ľavej komory, veľkosťou ľavej predsiene, BMI a dávkou furosemidu potrebnou na dosiahnutie stavu kardiálnej kompenzácie. V práci sme stanovili diskriminačnú hodnotu NT-proBNP, ktorá u pacientov s FP poukazuje na kardiálnu dekompenzáciu.

Introduction: NT‑ proBNP, a well‑established diagnostic and prognostic marker in clinical practice, is significantly elevated in individuals with atrial fibrillation (AF), even in absence of heart failure or major structural heart disease. Objectives: The aim of this study was to determine the cut‑off value of NT‑ proBNP for diagnosis of heart failure in individuals with atrial fibrillation. Methods: We compared 44 patients (25 male/ 19 female) with AF and concomitant overt heart failure [age 76 (62– 82) years; median (interquartile range – IQR)] versus 29 patients (16 male/ 13 female) with AF with no signs of heart failure [age 59 (50– 67) years; median (IQR)]. We considered the underlying causes of heart failure and its severity, comorbidities, echocardiographic and selected laboratory parameters, the body mass index as well as the treatment at discharge. We determined the cut‑off value for heart failure and major structural heart disease using ROC curve analysis. Results: Median NT‑ proBNP in the group of patients with AF and concomitant heart failure was 3 218 ng/ l (IQR 1 758– 7 480 ng/ l) vs 981 ng/ l (IQR 431– 1 685 ng/ l) in the group of patients with AF with no signs of heart failure; this difference was statistically significant (p < 0.001). The level of NT‑ proBNP higher than 1 524 ng/ l in patients with AF was diagnostic of major structural heart disease and pointed towards a possible heart failure (sensitivity 80%, specificity of 76%, accuracy 78%, positive predictive value 83%, negative predictive value 71%). The NT‑ proBNP levels significantly correlated with age (p < 0.001), left atrial diameter (p < 0.01) and furosemide dose at discharge (p < 0.05). The NT‑ proBNP levels significantly negatively correlated with left ventricular ejection fraction (p < 0.001) and body mass index (p < 0.05). Conclusion: We found out that NT‑ proBNP is significantly elevated in patients with AF with preserved left ventricular function and in absence of heart failure and significantly correlates with age, left ventricular ejection fraction, left atrial diameter, body mass index and the furosemide dose necessary to achieve cardiac compensation. Furthermore, we determined the NT‑ proBNP cut‑off value predictive of a possible heart failure in patients with AF.

4 interná klinika LF Univ Kom a FNsP Bratislava

Changes in NT-proBNP levels in patients with atrial fibrillation related to heart failure

Lit.: 34

000      

00000naa 2200000 a 4500

001      

bmc10026893

003      

CZ-PrNML

005      

20120719072156.0

008      

110623s2010 xr e slo||

009      

AR

040    __

$a ABA008 $b cze $c ABA008 $d ABA008 $e AACR2

041    0_

$a slo $b eng

044    __

$a xr

100    1_

$a Pokorná, Veronika $7 xx0172261

245    10

$a Zmeny hladín NT-proBNP u pacientov s fibriláciou predsiení v závislosti od srdcového zlyhávania / $c V. Pokorná, O. Jurkovičová, J. Kalužay, A. Stecová, P. Ponťuch

246    11

$a Changes in NT-proBNP levels in patients with atrial fibrillation related to heart failure

314    __

$a 4. interná klinika, LF Univ. Kom. a FNsP, Bratislava

504    __

$a Lit.: 34

520    3_

$a Úvod: NT-proBNP je v klinickej praxi osvedčeným diagnostickým a prognostickým markerom. NT-proBNP je signifikantne zvýšený u jedincov s fibriláciou predsiení (FP), a to aj v neprítomnosti srdcového zlyhávania (SZ) či závažnejšieho ochorenia srdca. Ciele práce: Cieľom práce bolo stanoviť diskriminačnú hladinu NT-proBNP pre diagnostiku SZ u pacientov s FP. Metódy: Porovnávali sme skupinu 44 pacientov (25 mužov, 19 žien) s FP a manifestným SZ [vek 76 (62- 82) rokov; medián (interkvartilové rozpätie - IQR)] oproti skupine 29 pacientov (16 mužov, 13 žien) s FP bez manifestného SZ [vek 59 (50- 67) rokov; medián (IQR)]. U pacientov sme sledovali príčinu SZ a jeho klinickú závažnosť, pridružené ochorenia, echokardiografické a vybrané laboratórne parametre, index telesnej hmotnosti BMI, ako aj liečbu pri prepustení. Diskriminačnú hodnotu NT-proBNP pre SZ a závažné štrukturálne postihnutie srdca sme stanovili ROC analýzou. Výsledky: Medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP a manifestným SZ dosahoval 3 218 ng/ l (IQR 1 758- 7 480 ng/ l), medián NT-proBNP v skupine pacientov s FP bez manifestného SZ dosahoval 981 ng/ l (IQR 431- 1 685 ng/ l), rozdiel bol štatisticky významný (p < 0,001). Pre prítomnosť významnejšieho ochorenia srdca a prípadnej kardiálnej dekompenzácie u pacientov s FP svedčila hodnota NT-proBNP vyššia ako 1 524 ng/ l (senzitivita 80 %, špecificita 76 %, celková diagnostická presnosť 78 %, pozitívna prediktívna hodnota 83 % a negatívna prediktívna hodnota 71 %). Hladina NT-proBNP signifikantne korelovala s vekom (p < 0,001), veľkosťou ľavej predsiene (p < 0,01) a dávkou furosemidu pri prepustení (p < 0,05). Hladina NT-proBNP signifikantne negatívne korelovala s ejekčnou frakciou ľavej komory (p < 0,001) a BMI (p < 0,05). Záver: Hladina NT-proBNP je signifikantne zvýšená u pacientov s FP bez manifestného SZ, so zachovanou systolickou funkciou ľavej komory a signifikantne koreluje s vekom, ejekčnou frakciou ľavej komory, veľkosťou ľavej predsiene, BMI a dávkou furosemidu potrebnou na dosiahnutie stavu kardiálnej kompenzácie. V práci sme stanovili diskriminačnú hodnotu NT-proBNP, ktorá u pacientov s FP poukazuje na kardiálnu dekompenzáciu.

520    9_

$a Introduction: NT‑ proBNP, a well‑established diagnostic and prognostic marker in clinical practice, is significantly elevated in individuals with atrial fibrillation (AF), even in absence of heart failure or major structural heart disease. Objectives: The aim of this study was to determine the cut‑off value of NT‑ proBNP for diagnosis of heart failure in individuals with atrial fibrillation. Methods: We compared 44 patients (25 male/ 19 female) with AF and concomitant overt heart failure [age 76 (62– 82) years; median (interquartile range – IQR)] versus 29 patients (16 male/ 13 female) with AF with no signs of heart failure [age 59 (50– 67) years; median (IQR)]. We considered the underlying causes of heart failure and its severity, comorbidities, echocardiographic and selected laboratory parameters, the body mass index as well as the treatment at discharge. We determined the cut‑off value for heart failure and major structural heart disease using ROC curve analysis. Results: Median NT‑ proBNP in the group of patients with AF and concomitant heart failure was 3 218 ng/ l (IQR 1 758– 7 480 ng/ l) vs 981 ng/ l (IQR 431– 1 685 ng/ l) in the group of patients with AF with no signs of heart failure; this difference was statistically significant (p < 0.001). The level of NT‑ proBNP higher than 1 524 ng/ l in patients with AF was diagnostic of major structural heart disease and pointed towards a possible heart failure (sensitivity 80%, specificity of 76%, accuracy 78%, positive predictive value 83%, negative predictive value 71%). The NT‑ proBNP levels significantly correlated with age (p < 0.001), left atrial diameter (p < 0.01) and furosemide dose at discharge (p < 0.05). The NT‑ proBNP levels significantly negatively correlated with left ventricular ejection fraction (p < 0.001) and body mass index (p < 0.05). Conclusion: We found out that NT‑ proBNP is significantly elevated in patients with AF with preserved left ventricular function and in absence of heart failure and significantly correlates with age, left ventricular ejection fraction, left atrial diameter, body mass index and the furosemide dose necessary to achieve cardiac compensation. Furthermore, we determined the NT‑ proBNP cut‑off value predictive of a possible heart failure in patients with AF.

650    _2

$a senioři $7 D000368

650    _2

$a senioři nad 80 let $7 D000369

650    _2

$a fibrilace síní $x etiologie $x krev $x patofyziologie $7 D001281

650    _2

$a biologické markery $x krev $7 D015415

650    _2

$a ženské pohlaví $7 D005260

650    _2

$a srdeční selhání $x diagnóza $x komplikace $x patofyziologie $7 D006333

650    _2

$a lidé $7 D006801

650    _2

$a mužské pohlaví $7 D008297

650    _2

$a lidé středního věku $7 D008875

650    _2

$a natriuretický peptid typu B $x krev $7 D020097

650    _2

$a peptidové fragmenty $x krev $7 D010446

650    _2

$a tepový objem $7 D013318

650    _2

$a funkce levé komory srdeční $7 D016277

700    1_

$a Jurkovičová, Oľga $7 xx0103932

700    1_

$a Kalužay, Jozef $7 xx0106119

700    1_

$a Stecová, Anna $7 xx0141841

700    1_

$a Ponťuch, Peter, $d 1950- $7 mzk2002148105

773    0_

$w MED00011111 $t Vnitřní lékařství $g Roč. 56, č. 8 (2010), s. 788-794 $x 0042-773X

856    41

$u https://casopisvnitrnilekarstvi.cz/ $y stránka časopisu

910    __

$a ABA008 $b B 184 $c 1041 $y 7

990    __

$a 20101019062020 $b ABA008

991    __

$a 20120719072106 $b ABA008

999    __

$a ok $b bmc $g 801998 $s 666758

BAS    __

$a 3

BMC    __

$a 2010 $b 56 $c 8 $m Vnitřní lékařství $x MED00011111 $d 788-794

LZP    __

$a 2010-44/ipme