Autoimunitné polyglandulárne syndrómy (APS) sú primárne hypofunkčné, zriedkavejšie hyperfunkčné autoimunitne podmienené poruchy viacerých endokrinných žliaz u toho istého jedinca. Postihnutá býva najčastejšie kôra nadobličiek, štítna žľaza, Langerhansove ostrovčeky pankreasu, príštitné žľazy, gonády. Príčinou ochorenia je tvorba antigénovo špecifických autoprotilátok u disponovaných jedincov a infiltrácia postihnutých žliaz senzibilizovanými T-lymfocytmi, ktoré inhibujú a deštruujú endokrinnú žľazu, výnimočne ju môžu stimulovať – napr. pri Graves-Basedowovej chorobe, ktorá je jednou zo zložiek APS. Súčasťou APS bývajú, okrem autoimunitného postihnutia endokrinných žliaz, tiež pridružené ochorenia - perniciózna anémia, alopécia, vitiligo, reumatoidný syndróm, mukokutánna kandidóza, glomerulopatie, tubulointersticiálne nefritídy, lupoidné hepatitídy, Sjögrenov syndróm, celiakia, sarkoidóza a ďalšie.

Autoimmune polyglandular syndromes (APS) are primarily hypofunctional, rarely hyperfunctional autoimmune disorders of several endocrine glands at the same individual. The most frequently affected organs are adrenal glands, thyroid gland, islets of Langerhans, parathyroid glands, gonads. The cause of the disease is production of antigen-specific auto-antibodies at predisposed individuals and infiltration of the affected glands by sensitised T-lymphocytes, which inhibit and destruct and exceptionally stimulate an endocrine gland - e.g. at Basedow’s disease, which is one of the components of APS. Also some nonendocrine diseases are components of APS - pernicious anaemia, allopecia, vitiligo, rheumatoid syndrome, mucocutaneous candidiasis, glomerulopathies, tubulointersticial nephritis, lupoid hepatitis, Sjögren’s disease, celiakia, sarcoidosis.

Autoimmune polyglandular syndromes