Predsieňová fibrilácia (AF) je najbežnejšou srdcovou dysrytmiou vyskytujúcou sa asi u 1-2 % celkovej populácie. Trpí ňou viac ako 6 miliónov Európanov a odhaduje sa, že jej prevalencia sa prinajmenšom zdvojnásobí v priebehu nasledujúcich 50 rokov. Fibrilácia predsiení 5-násobne zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody (CMP), pričom platí, že každá piata cievna mozgová príhoda je spôsobená práve touto dysrytmiou. Manažment pacientov s AF je zameraný na zlepšenie symptómov a prevenciu závažných komplikácií spojených s AF. Prevencia týchto komplikácií spočíva v antitrombotickej liečbe, kontrole frekvencie komôr a primeranej terapii konkomitantných srdcových chorôb. Antitrombotická liečba zameraná na prevenciu trombembolizmu je odporúčaná pre všetkých pacientov, s výnimkou tých, ktorí sú v nízkom riziku (tzv. lone AF, vek < 65 rokov alebo sú prítomné jej kontraindikácie). Početné klinické štúdie poskytli dostatok dôkazov o prospešnosti antitrombotickej liečby u pacientov s AF. Výsledky týchto štúdií podporujú použitie antagonistov vitamínu K (warfarín). Okrem toho bolo vyvinutých niekoľko nových per-orálnych antikoagulancií – najmä v dvoch triedach; priame inhibítory trombínu (napr. dabigatran etexilát) a inhibítory faktora Xa (napr. rivaroxaban, apixaban) na prevenciu CMP u pacientov s AF. Napokon, randomizovaná, dvojito zaslepená klinická štúdia ROCKET AF potvrdila u pacientov s AF, že rivaroxaban nebol horší ako warfarín v prevencii CMP alebo systémových embolizácií. Pozorovaný bol len nesignifikantný rozdiel medzi skupinami, čo sa týka rizika veľkých krvácaní, ale v rivaroxabanovej skupine sa vyskytlo menej intrakraniálnych a fatálnych krvácaní. Na záver, liečba rivaroxabanom bola teda bezpečnejšia a prinajmenšom rovnako efektívna ako terapia s warfarínom.

Atrial fibrillation (AF) is the most common cardiac arrhythmia, occurring in 1–2% of general population. Over 6 million Europeans suffer from this arrhythmia and its prevalence is estimated to at least double in the next 50 years as the population ages. AF confers a 5-fold risk of stroke and one in five of all strokes is attributed to this arrhythmia. Management of AF patients is aimed at reducing symptoms and at preventing severe complications associated with AF. Prevention of AF-related complications relies on antithrombotic therapy, control of ventricular rate, and adequate therapy of concomitant cardiac diseases. Antithrombotic therapy to prevent thrombo-embolism is recommended for all patients with AF, except in those at low risk (lone AF, aged <65 years, or with contraindications). Numerous clinical trials have provided an extensive evidence base for the use of antithrombotic therapy in AF. Results of these trials support use of vitamine K antagonists (warfarin). Moreover, several new anticoagulant drugs—broadly in two classes, the oral direct thrombin inhibitors (e.g. dabigatran etexilate) and the oral factor Xa inhibitors (e.g. rivaroxaban, apixaban) were developed for stroke prevention in AF. Finally, randomized, double-blind clinical trial ROCKET AF confirmed in patients with AF that rivaroxaban was noninferior to warfarin for the prevention of stroke or systemic embolism. There was no significant between-group difference in the risk of major bleeding, although intracranial and fatal bleeding occurred less frequently in the rivaroxaban group. In conclusion, rivaroxaban therapy was more safe and at least of the same efficacy like therapy with warfarin.

Rivaroxaban – a new era of antithrombotic therapy has begun?