Napriek výrazným pokrokom v konzervatívnej, intervenčnej, prístrojovej a chirurgickej terapii srdcového zlyhávania je osud pacientov s týmto ochorením naďalej veľmi nepriaznivý. Transplantácia srdca predstavuje najefektívnejší spôsob jeho liečby za predpokladu, že pacienti sú na tento výkon správne indikovaní. Selekcia kandidátov je zložitý proces, pretože zatiaľ neexistuje jednoduché a absolútne jednoznačné kritérium identifikujúce pacientov vhodných na daný výkon. Výber je založený na princípe predpokladaného maximálneho benefitu z hľadiska symptomatológie, funkčnej kapacity a prežívania po transplantácii v porovnaní so stavom pred operáciou. Zohľadňuje komplex ukazovateľov používaných pri odhade prognózy osôb s pokročilým srdcovým zlyhávaním a ďalšie charakteristiky dôležité z hľadiska predpokladanej kvality života po transplantácii srdca.

Despite significant progress in conservative, interventional, mechanical assistance and surgical therapy of heart failure the outcome of patients with this diagnosis is still very unfavorable. The most effective way of treatment is heart transplantation providing that patients are correctly indicated for this procedure. Selection of possible candidates is a difficult process as there have not been any simple and absolute criteria for identification of appropriate patients for the intervention so far. The selection depends on the maximum benefit principle regarding symptomatology, functional capacity and surviving after transplantation when compared with the condition before the operation. A complex of markers used for prognosticassessment of severe heart failure is used together with further characteristics important for presumptive quality of life after heart transplantation.

Heart transplantation – selection and management of candidates