Dôsledky pracovnej záťaže u sestier sa prejavia ako syndróm vyhorenia, ktorý sa popisuje ako stav masívneho vyčerpania, ako odpoveď organizmu na dlhodobo nespracovanú, psychickú a fyzickú pracovnú záťaž. Cieľom príspevku je upozorniť na riziko vzniku syndrómu vyhorenia vyplývajúce z pracovnej záťaže sestier v košickom regióne a na zdravotno – sociálne problémy súvisiace s výkonom povolania sestry. V skúmanom súbore 218 sestier boli zistené známky syndrómu vyhorenia rôznej intenzity u 49% respondentiek. Priemerná hodnota BQ indexu je v celom súbore 3,11 SD + 0,877. Boli zistené štatisticky významné rozdiely v miere vyhorenia medzi skupinami sestier vnímajúcimi svoju prácu ako náročnú a ťažkú a skupinou sestier, ktoré ju tak nehodnotia. Nezistil sa signifikantný rozdiel v miere vyhorenia medzi sestrami pracujúcimi v primárnej starostlivosti a sestrami na oddelení nemocníc (t= 1,016).

Implications of the workload of nurses appear as burnout syndrom, which is described as a massive state of exhaustion, as the body's response to long unworked condition, physical and mental workload. Aim of this report is to highlight the risk of burnout syndrom arising from the workload of nurses in the Kosice region, and health - social problems associated with occupation of nurse. In examined set of 218 nurses were found signs of burnout syndrom of different intensities by 49% of respondents. The average value of the BQ index across the set is 3.11 + 0.877 SD. There were found statistically significant differences of burnout syndrom between groups of nurses who consider thein work as demanding and difficult, and a group of nurses that do not consider it this way. There was not significant difference in the rate of burnout among nurses working in primary care and nurses working at department of hospitals (t = 1.016).

Ústav verejného zdravotníctva Lekárska fakulta UPJŠ Košice SR

Záťaž v práci sestier a riziká syndrómu vyhorenia [elektronický zdroj] /

Konference AWHP, Praha, 12. 9. 2011

Literatura