Východisko: Biopsia transplantovanej obličky je výkon, ktorý predstavuje najsenzitívnejšiu diagnostiku príčiny dysfunkcie obličkového štepu. Výskyt arteriovenóznej (AV) fistuly po biopsii je približne v 2,5-16 % prípadoch a až 75 % AV fistúl je možné detekovať do štyroch týždňov od biopsie štepu. Väčšinou ostávajú AV fistuly asymptomatické (80 %) a spontánne regredujú. Indikáciou na endovaskulárnu intervenciu je zväčšujúca sa AV fistula s rizikom ruptúry, náhle zhoršená funkcia štepu alebo artériova hypertenzia rezistentná na liečbu. Kazuistiky:V súbore 210 pacientov sme zaznamenali päť prípadov AV fistuly po biopsii štepu (2.4 %). Prezentujeme dve kazuistiky pacientiek, u ktorých bola diagnostikovaná AV fistula po biopsii štepu s indikáciou na intervenčné riešenie. V prvom prípade ide o 62-ročnú pacientku po primárnej transplantácii obličky od mŕtveho darcu 11/2006. po biopsii štepu 02/2007 s diagnostikovanou AV fistulou. Pri opakovaných USG vyšetreniach zaznamenávame postupné zväčšovanie AV fistuly, preto bola pacientka indikovaná na endovaskulárnu intervenciu. Prvé dva pokusy o embolizáciu boli však neúspešné. Pre progresiu rastu bol zrealizovaný tretí, úspešný pokus o embolizáciu. Druhá pacientka je po transplantácii obličky od žijúceho darcu 02/2004, po biopsii transplantovanej obličky 03/2006, s diagnostikovanou AV fistulou. V priebehu troch mesiacov však dochádza k rýchlemu zväčšovaniu AV fistuly, preto pacientku indikujeme na intervenčný výkon a plánujeme embolizáciu. Záver: AV fistula po biopsii obličky je pomerne zriedkavá komplikácia. Častejšie sa vyskytuje po biopsii transplantovanej obličky v porovnaní s natívnymi obličkami. Selektívna embolizácia. ktorá je efektívna a bezpečná, je indikovaná v prípade symptomatických AV fistúl alebo pri riziku ruptúry pri zväčšujúcich sa AV fistulách.

Introducion: Biopsy of a transplanted kidney is an act which represents the most sensitive way of diagnosing the cause of kidney graft dysfunction. Occurrence of the arteriovenous (AV) fistula after biopsy is approximately at 2.5-16% of cases and it is possible to detect up to 75% of fistulas during 4 weeks after graft biopsy. In most cases, the fistulas remain asymptomatic (80%) and regress spontaneously. A growing AV fistula with a risk of rupture, suddenly worsened graft function or artery hypertension resistant to therapy are indications for endovascular intervention. Casuistics: In the set of 210 patients we have recorded 5 cases of AV fistula after graft biopsy (2.4%). We present 2 casuistic s of women patients who were diagnosed AV fistula after graft biopsy with indication for an interventional solution. In the first case, there is a 62-years-old woman patient after primary kidney transplantation from a dead donor 11/2006, after graft biopsy 02/2007 with a diagnosed AV fistula. After repeated USG examinations, growth of the fistula had been recorded, therefore the patient was indicated for endovascular intervention. The initial two attempts for embolisation were, however, unsuccessful. Due to the increasing growth,the third, successful attempt for embolisation was realised. The second patient is after kidney transplantation from a living donor 02/2004, after biopsy of the transplanted kidney 03/2006, with a diagnosed AV fistula. Throughout the 3 months the AV fistula had been growing quickly, and therefore the patient was indicated for the intervention act and embolisation was planned. Conclusion: AV fistula is a relatively rare complication. It more often occurs after biopsy of a transplanted kidney in comparison to native kidneys. Selective embolisation, which is effective and safe, is indicated in case of symptomatic AV fistulas or when there is a risk of rupture in case of growing AV fistulas.

Chirurgická klinika s transplantačným centrom Univerzitná nemocnica Martin Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského

Rádiologická klinika Univerzitná nemocnica Martin Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského

Arteriovenous fistula following biopsy of the transplanted kidney

Literatura