Ciele. Cieľom tejto štúdie bolo: a) preskúmať vplyv jednoduchej heuristiky rozpoznania vo finančnom rozhodovaní pri výbere a hodnotení akcií a b) preskúmať, či osobná potreba štruktúry (PNS) súvisí s heuristickým spracovávaním v rozhodovaní. Súbor. Výskumná vzorka pozostávala z 204 univerzitných študentov viacerých študijných odborov. Participanti boli náhodne rozdelení do dvoch experimentálnych skupín, ktoré sa líšili v súbore akcií, ktoré mali hodnotiť. Hypotézy. Autori predpokladali, že participanti budú: a) hodnotiť akcie rozpoznaných známych svetových firiem ako menej rizikové, b) predikovať priaznivejší vývoj cien v budúcnosti v porovnaní s akciami nerozpoznaných firiem a c) preferovať rozpoznané akcie pri rozhodovaní o tom, do ktorej akcie by boli ochotní investovať. Taktiež predpokladali, že d) jednotlivci s vysokým PNS budú častejšie preferovať rozpoznané akcie pri rozhodovaní o výbere akcií v porovnaní s jednotlivcami s nízkym PNS. Štatistické analýzy. Pri testovaní hypotéz boli použité Studentov t-test, Wilcoxonov test a Pearsonov korelačný test. Výsledky. Pri poskytnutí piatich akcií neznámych a troch svetovo známych spoločností mali participanti tendenciu preferovať rozpoznané akcie, hodnotiť ich ako menej rizikové a predikovať rozpoznaným akciám priaznivejší budúci výnos. Navyše táto tendencia bola pozorovaná predovšetkým u participantov s veľmi vysokou potrebou štruktúry. Keď autori premenovali akcie neznámych firiem na svetovo známe firmy v kontrolnej skupine, rozdiel v preferencii, hodnotení rizikovosti a predikovaní budúcich výnosov sa nezistil. Limity štúdie. Dizajn výskumu neumožnil sledovať presnosť hodnotenia rizikovosti akcií a presnosť predikcií budúcich výnosov. Súbor pozostával iba zo študentov. Zaradenie finančných profesionálov a metódy scenárovej analýzy pri hodnotení rizikovosti akcií v ďalšom výskume by mohlo prispieť k vyššej externej validite experimentu.

Objectives. The aim of this study was: a) to investigate the influence of simple recognition heuristic on financial decision-making about the stock preference and evaluation, and b) to investigate whether the personal need for structure (PNS) is associated with heuristic processing. Sample and setting. The research sample consisted of 204 university students from various study fields. They were randomly divided into two experimental groups that differed in the stock set given. Hypotheses. It was assumed that participants would: a) evaluate the stocks of well-known companies as less risky, b) predict more favorable future price development compared to the unrecognized stocks, and c) prefer recognized stocks, when deciding which stock to choose. It was also assumed that d) individuals with high PNS would more often prefer recognized stocks when deciding which stock to choose compared to individuals with low PNS. Statistical analysis. The hypotheses were tested using Student’s t-test, Wilcoxon test and Pearson’s correlation test. Results. When deciding about the set of five unknown and three well-known stocks, participants tended to prefer the recognized stocks of well-known companies, they perceived them as less risky and they predicted more favorable future price development of these stocks. Moreover, the tendency to prefer the recognized stocks was mostly observed in participants with very high PNS. When the unknown stocks were renamed to well-known companies in the control group, differences in preference, risk evaluation, and price prediction were not observed. Study limitation. The design did not allow to examine the accuracy of the risk evaluation and price prediction. The research sample consisted of students only. Including financial professionals and scenario analysis method assessing risk evaluation could provide a better external validity of the experiment.

Institute of Experimental Psychology Slovak Academy of Sciences Bratislava

Potreba štruktúry a heuristika rozpoznania vo finančnom rozhodovaní

Literatura